Bitcoin sa zlomovo „rozpolil“. Čo to znamená?

V noci (19.-20.4.) sa odohralo napäto vyzerané „polenie“ bitcoinu. V celej histórii tejto najstaršej a najrozšírenejšej kryptomeny iba štvrté. Predchádzajúca „polenie“ (čiže „halvingy“) nastala v rokoch 2012, 2016 a 2020. Ide teda o mimoriadnu udalosť. Dochádza pri nej k zníženiu odmeny, ktorú získavajú ťažiari bitcoinu za potvrdzovanie transakcií, teda za udržiavanie celého systému v chode. A to na zníženie na polovicu. Preto „polenie“.

Pre ťažiarov ani pre nikoho ďalšieho, kto dianie okolo bitcoinu sleduje, nejde o nič nečakané. „Polenia“ sú od samého zrodu bitcoinu na sklonku nultých rokov vpísané do jeho softvérového kódu – predprogramoval ich doposiaľ stále len pseudonymný tvorca bitcoinu Satoshi Nakamoto, ktorého skutočná identita zostáva stále neznáma.

K „poleniu“ musí dochádzať preto, aby boli docielené hlavné vlastnosti bitcoinu ako kryptomeny, ktorú mu Nakamoto dal revolučne do vienka – a to jeho deflačného rázu. „Polenie“ totiž zaistí, že celkový počet vyťažených bitcoinov nikdy neprerastie hodnotu zhruba 21 miliónov kusov, takže ponuku kryptomeny nemožno ľubovoľne „nafukovať“, ako sa to, spravidla za cenu inflácie však deje pri konvenčných menách typu dolárov, eur či korún.

Kým bude oných 21 miliónov bitcoinov vyťažených, čo by sa malo stať roku 2140, odohrá sa ešte 64 „polení“. Potom „už nebude, čo poliť“ a „polenia“ ustanú, teda aj ťažba. Ťažiari potom nebudú za svoju činnosť – potvrdzovanie bitcoinových transakcií – dostávať odmenu v podobe novo vyťažených bitcoinov, ale budú sa musieť uspokojiť s bežnými poplatkami za udržiavanie celého systému v chode. Tie inkasujú už dnes, ale predstavujú len malú časť ich celkového výnosu.

Pri spustení bitcoinu v roku 2009 získavali ťažiari 50 bitcoinov za potvrdenie jedného bloku transakcií. V spomínaných „poleniach“ neskôr toto číslo kleslo postupne na 25 roku 2012, na 12,5 v roku 2016 a na 6,25 pred štyrmi rokmi. Odteraz teda ťažiari získavajú za potvrdenie jedného bloku už len 3,125 bitcoinu. K „poleniu“ dochádza po každých 210-tisícoch potvrdených blokoch. Potvrdiť toľko blokov zaberie zhruba práve tie štyri roky, pretože jeden blok sa potvrdzuje v priemere každých desať minút.

To teda tiež znamená, že sa teraz znižuje priemerný denný počet celosvetovo vyťažených bitcoinov z 900 na 450. Tým pádom sa zásadne znižuje tempo, s akým narastá ponuka bitcoinov, čo by samo o sebe malo vytvárať tlak na rast jeho ceny. Najmä však, ak by išlo o zníženie nečakané. Zníženie, ako je povedané, je však očakávané, alebo predprogramované, rovnako ako ďalšie predchádzajúce „polenie“. Predstavuje súčasť verejne prístupnej a známej „DNA“ bitcoinu, zverejnenej už roku 2008 spomínaným Nakamotom.

Každé ďalšie „polenie“, vrátane toho terajšieho, znamená, že klesá riediaci efekt dodatočnej ťažby bitcoinu. Po prvom „polení“ roku 2012 sa do druhého „polenia“ roku 2016 vyťažil taký objem bitcoinov, že zodpovedal 50 percentám všetkých bitcoinov vyťažených v čase onoho prvého „polenia“ roku 2012. V dnes začínajúcom štvorročnom cykle je ale dodatočná ponuka nových bitcoinov len 3,3 percenta bitcoinov, ktoré boli doteraz vyťažené. Ďalšie „polenie“ nastane roku 2028, kedy sa odmena za blok potvrdených transakcií zníži z 3,125 na 1,5625 bitcoinu.

Pretože je však predprogramované, „polenie“ by bezprostredne nemalo mať žiadny zásadný vplyv na cenu bitcoinu. A napokon tiež nemá. Bitcoin dnes cenovo stagnuje, občas prechádza dokonca do cenového poklesu. Jeho cena sa pohybuje okolo 64-tisíc dolárov, čo je o bezmála 10-tisíc dolárov menej v porovnaní s jeho historicky rekordným maximom z polovice minulého mesiaca.

Ťažba bitcoinu, teda potvrdzovanie transakcií, predstavuje vykonávanie výpočtovo nesmierne komplexných – a energeticky teda náročných – kalkulácií. Ťažiari spolu súperia, pričom kľúčovým nákladom im je cena elektriny, ktorá napája ich extrémne výkonné, špecializované ťažobné počítače. Využívajú dátové centrá ekonomicky vyspelých krajín, ako sú Spojené štáty, kde však v rastúcej miere o elektrinu súperia s veľkými technologickými spoločnosťami, ktoré potrebujú napájať svoje systémy umelej inteligencie, energeticky tiež veľmi náročné. Ťažiari bitcoinu ale svoje výkonné počítače umiestňujú aj do na prvý pohľad nečakaných, rozvojových oblastí s čo možno najnižšou cenou elektriny, vrátane krajín ako je Paraguaj, Etiópia alebo Nigéria.

Často tak naburávajú známy naratív kritikov bitcoinu, že jeho ťažba je environmentálne príliš zaťažujúca. V Paraguaji využívajú elektriny vyrobené v tamojších – emisne nezávadných – hydroelektrárňach. V Nigérii zase využívajú plyn pri ropných vrtoch, ktorý by bol inak bez úžitku spálený, a to teda aj so značným únikom škodlivín do ovzdušia. Namiesto spálenia bez úžitku je plyn využitý v pristavených generátoroch, pričom vyrobená elektrina lacno poháňa vysoko výkonné počítače bitcoinových ťažiarov. Pritom teda dochádza k rapídnemu zníženiu emisií, ktoré by inak tamojší ropní ťažiari vykazovali.

Aktuálne „polenie“ by tak mal o byť oveľa skôr než v dopade na cenu bitcoinu zrejmé v dopade na segment jeho ťažby. Spomínaný pokles denne vyťažených bitcoinov z 900 na 450, ktorý teraz nastáva, značí, že segment ťažby príde o zhruba desať miliárd dolárov ročne. Veľkí bitcoinoví ťažiari, ako je Marathon Digital Holdings, tak najskôr vytesnia časť tých menších, dlhovo financovaných, ktorým sa pri zníženej odmene už činnosť jednoducho vyplácať nebude. Zato veľkí ťažiari, a najmä tí, s akciami ktorých sa obchoduje na burze, ako je spomínaný Marathon, majú jednoduchší prístup k novému kapitálu. Takže teda môžu aj ľahšie investovať do nových superrýchlych ťažobných počítačov. To im umožní udržať si konkurencieschopnosť aj v podmienkach celkovo nižšej ponuky nových bitcoinov a konsolidovanejšieho segmentu ťažby bitcoinu.

Na cenový vývoj bitcoinu tak v budúcich mesiacoch bude mať vplyv oveľa skôr než terajšie „rozpolenie“ podoba menovej politiky americkej centrálnej banky alebo sila dopytu po investíciách do bitcoinov prostredníctvom tohto roku spustených verejne obchodovaných bitcoinových fondov v USA. Vzhľadom na to, že americká centrálna banka signalizuje odloženie začatia znižovania svojej základnej úrokovej sadzby, cena bitcoinu v uplynulých týždňoch klesala aj napriek blížiacemu sa „poleniu“, čo zreteľne ukazuje, ktoré faktory hýbu s jeho cenou predovšetkým.

Lukáš Kovanda: Český ekonóm Lukáš Kovanda pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.