Pamätáte si, ako Biely dom v júni tvrdil, že dva po sebe idúce štvrťroky klesajúceho HDP ešte neznamená, že je recesia?

Vo svojom blogovom príspevku vtedy uviedli, že potrebujeme holistický pohľad na údaje, ktoré zahŕňajú najmä trh práce. 

Bezprostredne potom Úrad pre štatistiku práce (Bureau of Labor Statistics) publikoval správu o stave nezamestnanosti, v ktorej uviedol, že americká ekonomika vytvorila v druhom štvrťroku viac ako milión nových pracovných miest.

Jeden milión nových pracovných miest aj napriek negatívnemu rastu HDP znel všetkým priam neuveriteľne.

Denník New York Times vtedy okamžite informoval: 

"Zdá sa, že neočakávane silný rast zamestnanosti v júli je v rozpore s prognózami, že ekonomika sa ochladzuje."

Prepáčte, pomýlili sme sa o milión pracovných miest

Pobočke Fedu vo Philadelphii tieto čísla o zamestnanosti nesedeli a rozhodili sa ich preveriť. Zistili, že americká ekonomika v tom období získala len 10 000 pracovných miest.

V reporte zverejnenom minulý týždeň uviedli, že v období od marca do júna tohto roka, ekonomika vytvorila 10 500 pracovných miest. To je obrovský rozdiel v porovnaní s 1 121 500 miestami, ktoré oficiálne zverejnil úrad kontrolovaný Washingtonom.

Nedá sa to nazvať inak ako tak, že Biely dom klamal.

Prečo Biely dom „vylepšuje” údaje o zamestnanosti?

V prvom rade, vládni politici robia všetko preto, aby sa vyhli zodpovednosti. 

Namiesto toho, aby prebrali zodpovednosť za zničenú ekonomiku, ktorú spôsobili ich drakonické lockdowny a následné historické tlačenie peňazí, radšej sa rozhodli manipulovať s údajmi o zamestnanosti, a meniť desaťročia zaužívané ekonomické definície. 

Druhý, omnoho závažnejší dôvod spočíva v ich neuhasiteľnej túžbe po moci.

Biely dom si bol dobre vedomý, že väčšina voličov hlasuje na základe stavu ekonomiky. Ak by v tom čase vláda priznala, že ekonomika sa nachádza v hlbokej recesii, stálo by ich to voľby do Senátu.

Keďže novembrové voľby boli všeobecne považované za referendum o Bidenovej administratíve, posledné, čo demokrati potrebovali bolo, aby sa začalo hovoriť o „Bidenovej recesii”. 

A keďže politici pre znovuzvolenie urobia všetko, tak si najskôr zmenili definíciu recesie, a následne si „vylepšili“ čísla o zamestnanosti.

Čo z toho vyplýva? 

Prvým poznatkom z tohto príbehu je, že si môžeme začať všímať stratégiu takzvaného gaslightingu. V psychológii je gaslighting označovaný ako nebezpečná manipulácia, ktorá u obete vyvoláva spochybňovanie vlastných pocitov, inštinktov a dokonca duševného zdravia. 

Ak sa vládam nepáčia výsledky ich práce, buď realitu poprú alebo ju zmenia tým, že ju premenujú na niečo úplne iné. 

Avšak druhým a hlavným poznatkom je, že sa kvôli tomu nedá dôverovať ekonomickým štatistikám, pretože ich Biely dom falšuje.  

Ak americká vláda zavádza v číslach o nezamestnanosti, ako sa dá potom veriť všetkým ostatným údajom, ktoré vykazuje?

Inými slovami, ak investori prestanú veriť jednej vládnej štatistike, automaticky to podkopáva dôveru v celý mechanizmus vykazovania štatistických údajov. 

Aké je riešenie?

Nevenujme týmto novodobým centrálnym plánovačom príliš veľa pozornosti.

Prestaňme brať ich slová, ako bernú mincu a začnime sa nad vecami zamýšľať vlastným rozumom skôr, než bude neskoro.

Najlepšie sa to dá zhrnúť slovami Winstona Churchilla: 

„Verím iba tým štatistikám, ktoré som sám sfalšoval.”

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora