Bielorusov čakajú historické voľby: Posledného diktátora Európy vyzýva obyčajná gazdiná

Na prvý pohľad bieloruské leto vyzerá ako idylická scenéria. Kombinácia slnečného počasia s charakteristickým pre postsovietsky svet uličným pokojom a občianskou apatiou vytvárajú obraz pokojných časov – opak je však pravdou.

Za rúškom krajiny idylického pokoja, kde „ľudia sa majú dobre, keď to chcú“ sa skrýva omnoho tmavší a ignorovaný obraz. V krajine, kde prezident má údajnú podporu na úrovni 72 percent, na námestiach stoja desiatky tisíc ľudí. Ekonomická kríza, nezvládnutá a zľahčovaná pandémia a zatknutia prominentných opozičníkov vyhnali do ulíc najväčšie masy od vzniku nezávislého Bieloruska.

Voľby sú voľby, ale jesť chce každý. Voľby budú aj inokedy

Zatiaľ čo Lukašenkov režim sa hromadnými zatknutiami a terorom snažil zastaviť hrozbu revolúcie v jej zárodku, vyprovokoval presne opačnú reakciu. Keď opoziční prezidentskí kandidáti skončili vo väzení alebo boli nútení odísť do exilu, do politického boja vstúpili ich manželky.

Práve príbehy týchto obyčajných žien, manželiek a matiek, a ich autenticita dokázali niečo, čo sa nepodarilo dosiahnuť žiadnemu mužovi – zjednotiť bieloruskú opozíciu.

Ťažký osud lídrov opozície

Rok 2020 prejde do dejín ako rok krízy pre bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka. Po 26 rokoch v prezidentskom kresle sa všetky problémy a následky jeho vládnutia nakopili do obrovskej politickej, ekonomicke a spoločenskej krízy celej krajiny. Augustové prezidentské voľby mali byť iba legalistickou fraškou, ktorá potvrdí moc posledného diktátora Európy. Ukázali však niečo iné. Bielorusi chcú zmenu a chcú ju teraz.

Nespokojnosť s autoritárskym vládnutím začalo vyjadrovať stále viac a viac spoločenských skupín, ktoré donedávna radšej mlčali paralyzované apatiou a nulovou nádejou na zmenu. Do prezidentského súboja sa však prihlásilo mnoho takých vyzývateľov, ktorí nemajú nič spoločné s tradičnými opozičnými kruhmi minských intelektuálov.

Nová vlna optimizmu a nádeje nezastavila však skúseného autokrata a jeho komandá teroru. Bezpečnostné zložky za posledných 26 rokov získali obrovské skúsenosti s podobnými prípadmi a veľmi tvrdo zasiahli proti novým hráčom na opozičnej scéne. Charizmatický vloger Sergej Tichanovský, ktorý si svojimi videami o absurditách bieloruského štátu získal pozornosť celej krajiny, je už viac ako dva mesiace vo väzení a je stíhaný za útok na verejného činiteľa a plánovanie nelegálnych demonštrácii.

Bývalý bankár Viktar Babaryka spolu so synom skončili za mrežami kvôli údajným finančným podvodom a bývalý diplomat Valerij Cepkalo pre istotu odišiel do ruského exilu. V tomto kľúčovom momente, keď to vyzeralo tak, že A. Lukašenko si zaistil ďalších päť rokov neobmedzeného vládnutia, na barikády vyšli bieloruské ženy.

Ženský „triumvirát“

Keď sa už schyľovalo k totálnemu víťazstvu Alexandra Lukašenka a obnoveniu tvrdého autokratického poriadku, na scéne sa objavili tri ženy – Svetlana Tichanovská, Mária Kalesnikava a Veronika Cepkalová. Práve ony podľa vlastných slov dosiahli v priebehu 15 minút dohodu medzi tromi najväčšími volebnými štábmi opozície a určili spoločné ciele a priority celej bieloruskej opozície.

Nová opozičná trojka vyjadrila svoju podporu manželke Sergeja Tichanovského Svetlane, ktorej kandidatúra ako jediná bola schválená volebnou komisiou. Jej priority sú jednoduché: prepustiť politických väzňov, odpolitizovať volebnú komisiu, zriadiť referendum o obnovení ústavy z roku 1994 a zorganizovať slobodné prezidentské a parlamentné voľby.

Z kuchyne na tribúny

Svetlana Tichanovská nie je ani političkou, ani aktivistkou, ani intelektuálkou. Ako sama hovorí, radšej by zostala doma, robila rezne a starala sa o svoje deti. Do politiky však musela ísť z prinútenia a z lásky k svojmu manželovi. Práve príbeh obyčajnej ženy a matky, ktorej muž je vo väzení a svoje deti musela kvôli vyhrážkam ich únosom odviezť do zahraničia, vytiahol do ulíc aj tých, ktorí sa o politiku nezaujímajú.

Umelo udržiavaný domček z karát, ktorý bol závislý na ruských dotáciách, rope a beznádeji občanov, sa v posledných mesiacoch úplne rozpadol

Na začiatku veľmi hanblivá a málo presvedčivá rečníčka v priebehu niekoľkých týždňov dokázala vytvoriť auru autenticity a boja za zmenu, ktorú každý chce, ale málokto za ňu chce bojovať. Mnohé predvolebné mítingy, aj v provinčných mestách, mali účasť v tisícoch. Zlomovým bodom bol však volebný míting v Minsku, na ktorom sa zúčastnilo vyše 60-tisíc ľudí.

Režim však našiel spôsob aj na elimináciu legálnych predvolebných stretnutí. Okrem ich obmedzenia na určité miesta v danom meste (väčšinou na ich úplnom okraji) sa prezident posunul o krok ďalej. Práve preto v posledných dňoch všetky predvolebné mítingy boli zrušené – medzi dôvody patrila napríklad prehliadka železničiarov alebo oprava prasknutého potrubia.

Spravodajské hry podľa vlastného strihu

Alexander Lukašenko má vo svojom arzenáli omnoho viac ako len poriadkovú políciu s obuškami a KGB. Jeho najväčším priateľom a zároveň najväčším nepriateľom je Moskva. Práve Rusko sa stalo témou číslo jeden prezidentskej kampane. Bieloruský prezident sa napriek tomu, že za posledné štvrťstoročie urobil z Bieloruska ruskú ekonomickú kolóniu, počas predvolebnej kampane prezentuje ako záchranca a jediný garant bieloruskej suverenity.

Napriek tomu, že vzťahy medzi Minskom a Moskvou sú v posledných mesiacoch výrazne naštrbené z ekonomických a politických dôvodov, Vladimir Putin daroval A. Lukašenkovi kľúčový dar – 33 príslušníkov tzv. „Wagnerovcov“.

Práve žoldnieri z ruskej Wagnerovej skupiny, ktorí sú známi najmä z brutálnych vojenských operácii v Líbyi alebo v Sudáne, sa minulý týždeň objavili v Minsku. Bieloruské služby ich veľmi rýchlo zatkli a vyhlásili, že žoldnieri prišli pomáhať opozícii v organizácii ďalšieho majdanu. Tento pokus o zastrašenie voliča však mal jednu zásadnú chybu – „Wagnerovci “ sú celosvetovo známi práve z krvavého potláčania protestov, nie z pouličných provokácii.

Keď všetky iné pokusy o umlčanie nespokojného obyvateľstva zlyhali, vládna propaganda vytvorila obraz veľkých ruských a poľských spravodajských hier, ktorých cieľom je odsunúť A. Lukašenka od moci a skoncovať s nezávislým Bieloruskom raz a navždy.

Bohužiaľ, v týchto slovách sa nachádza trochu horkej pravdy.

Krvavá nedeľa?

Neexistujú pochybnosti o tom, že nedeľňajšie voľby budú zmanipulované. Nedávna rekonštrukcia vlády a tvrdé represie odstránili všetkých kritikov prezidenta zo straníckych radov. Otázkou však zostáva, čo bude ďalej.

Prakticky všetky scenáre budúceho vývoja obsahujú prívlastky ako „krvavý“, alebo „násilný“. Aktuálny stav, v akom sa nachádza Bielorusko, nie je dlhodobo udržateľný. Umelo udržiavaný domček z karát, ktorý bol závislý na ruských dotáciách, rope a beznádeji občanov, sa v posledných mesiacoch úplne rozpadol.

Spev Bielorusov na uliciach o tom, že hradby režimu padnú a pochovajú starý svet, zatiaľ ostane len pouličným spevom a elégiou bieloruského národa

Po prvýkrát v moderných dejinách krajiny väčšina Bielorusov má už dosť Alexandra Lukašenka. Dlhá a napínavá noc z nedele na pondelok bude bez pochýb tou najdôležitejšou v moderných bieloruských dejinách. Či sa skončí len krvavými demonštráciami v uliciach alebo do krajiny vkročia ruskí „nositelia poriadku a mieru“, je veľkou neznámou.

Vážne však hrozí jedno – že Európa bude ďalej mlčať tak, ako mlčala celé desaťročia. Európske krajiny a inštitúcie budú naďalej veriť, že koketovanie s Alexandrom Lukašenkom im niečo prinesie.

Spev Bielorusov na uliciach o tom, že hradby režimu padnú a pochovajú starý svet, zatiaľ ostane len pouličným spevom a elégiou bieloruského národa.