Ľudia si na reality požičiavajú lacnejšie ako štát

V apríli na finančných trhoch dochádza k zaujímavej situácii. Dlhodobé úrokové sadzby, za ktoré sa financuje slovenský štát, ale napríklad aj banky, od začiatku roka narástli už o viac ako percentuálny bod. Tým predbehli komerčné retailové sadzby, napríklad na hypotékach, ktoré bývajú bežne vždy vyššie. Bežní ľudia si tak aktuálne paradoxne požičiavajú lacnejšie, ako minimálne rizikový dlžník – slovenský štát. Naznačuje to, že hypotéky budú musieť ďalej dražieť aj v najbližšom období.

Kým výnosy benčmarkových 10-ročných štátnych dlhopisov v apríli vystúpili už nad 1,5% a sú najvyššie od r. 2014, úrokové sadzby na hypotékach sú aj po zvyšovaní viacerými finančnými ústavmi v priemere stále len tesne nad jedným percentom. Presné čísla zverejní Národná banka až o niekoľko týždňov (nie sú ešte známe údaje ani za marec), no za apríl to bude zrejme len okolo 1,1-1,2%. Vo februári to bolo len okolo 1,0%.

Možno tieto dve sadzby vôbec takto porovnávať? Aj áno, aj nie. Priemerná maturita štátneho dlhu (na ako dlho si v priemere požičiava štát) je dnes 8,4 roka, pričom vo všeobecnosti platí, že krátkodobé úroky bývajú nižšie ako dlhodobé. Priemerná úroková sadzba štátu je tak v súčasnosti o čosi nižšia ako na desaťročných dlhopisoch. No keď si začiatkom mesiaca vláda prostredníctvom Agentúry pre riadenie likvidity a dlhu (Ardal) požičiavala až na 46 rokov, prisľúbila každý rok investorom platiť v priemere až 2,22%.

Na druhej strane mediánová fixácia úverov na nehnuteľnosti je trojročná (v súčasnom období sa predlžuje) a banky hypotéky financujú napríklad takzvanými krytými dlhopismi s podobnou, s o čosi dlhšou mediánovou splatnosťou ako tri roky. Preto môžu byť trojročné úrokové sadzby o čosi nižšie ako desaťročné. Podobne rýchlo ako na štátnych dlhopisoch však v eurozóne išli nahor aj úroky z takzvaných úrokových swapov, vrátane trojročných, ktoré sú benčmarkom pre požadované výnosy bankových dlhopisov. Preto by pri pokračovaní súčasných cien nákladov a hypoték banky pri úverovaní nezarábali, ale prerábali.

Obdobná situácia vyšších úrokov na štátnom dlhu ako na hypotékach u nás doteraz nakrátko nastala len po páde vlády pre spor o euroval koncom roka 2011. Keďže v hypotékach badať voči trhovým sadzbám určité oneskorenie, pri obrate dlhodobého trendu poklesu úrokov smerom nahor ide o celkom prirodzený, aj keď len dočasný jav. Aj keď doteraz takmer neexistujúci.