Bezdomovcom pre 25 eur. Debata o hypotékach prináša aj absurdity

Pre populistické strany to nie týždeň dobrých správ. Najskôr Nadácia otvorenej spoločnosti finančníka Georgea Sorosa oznámila, že ukončí veľkú časť svojich aktivít v Európskej únii. Z predvolebnej debaty tak vypadáva jeden slamený panák. To je praktika, keď postoje či aktivity oponenta prekrútime a bojujeme nie s tým, čo reálne robí, ale s tým, čo o ňom prekrútene tvrdíme, že robí.

Podobným slameným panákom kampane sa stali banky. Podľa viacerých populistických politikov si robia zálusk na nehnuteľnosti dlžníkov, ktorých vyhodia na ulicu, keď nezvládnu výrazné navýšenie splátok. Dokonca sme počuli, že až 300-tisíc domácností môže prísť o strechu nad hlavou. 

Fakty, na ktoré sa pozreli odborníci, však podobné obavy vyvracajú. Národná banka Slovenska spolu s ministerstvom financií a bankami spoločne ukázali, prečo nie je strašenie hypotékami namieste. Tisíce ľudí bez strechy na hlavou nie sú reálnou hrozbou. V tomto roku by sa mohlo do dražby dostať možno 100 nehnuteľností. A to iba v tých prípadoch, kedy dlžník odmietol spolupracovať pri hľadaní riešenia.

Splátka porastie o stovku

Je pravda, že v najbližších rokoch sa zvyšovanie splátok dotkne 300-tisíc domácností, no 230-tisíc dlžníkov pocíti nárast úrokovej sadzby vo výške maximálne do 100 eur. V prípade 85-tisíc domácností bude nárast splátky iba 25 eur. Ťažko si predstaviť, že takéto navýšenie niekoho dostane na ulicu, no podľa populistov sú tiež ohrození.

Centrálna banka počítala nárast splátok zo skutočných zmlúv jednotlivých bánk. Nárast splátky v rozmedzí 100 až 200 eur sa týka ďalších 80-tisíc dlžníkov. Viac ako 300 eur mesačne si bude musieť pripraviť 12-tisíc domácností. 

Dôvodom relatívne malého nárastu splátok sú nízke zostatky úverov. Ľudia, ktorým sa fixácia končí v tomto roku, majú priemerný zostatok 45-tisíc eur.

Člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček pripomenul, že výškou sadzieb sme sa vrátili do obdobia rokov 2013 a 2014, kedy sa sadzby pohybovali medzi štyrmi až piatimi percentami. „My tieto úrokové sadzby nepovažujeme za nadmerné,“ dodal.

V januári 2009, teda hneď po zavedení eura u nás, bola priemerná hypotekárna sadzba až 6,4 percenta.

Centrálna banka prepočítala, že pri troch štvrtinách hypoték nárast splátok neprekročí 10 percent príjmu v čase poskytnutia, hranica 20 percent príjmu sa presiahne iba pri percente hypoték. „Ak zohľadníme rast príjmov v ekonomike, dodatočné výdavky budú päť percent príjmov v čase refixácie,“ dodáva Dvořáček.

Bratislavské problémy

Sú tu aj klienti, ktorí pocítia vysoký nárast splátky. Spravidla však nejde o  rodiny s deťmi. „Ide prevažne o mladých ľudí, často jednotlivcov, s vysokým zostatkom úveru 115-tisíc eur, ktorí kupovali drahšiu nehnuteľnosť najmä v Bratislavskom kraji.“