Mal by štát naďalej pomáhať firmám, ktoré trpia dôsledkami koronakrízy? 

24 % Určite áno, povinnosťou štátu je v takejto kríze pomáhať 

Tomáš Lysina, partner, Lysina-Roško & Partners 
Áno, štát by mal naďalej pomáhať firmám. Avšak štát by mal v prvom rade prijímať opatrenia na to, aby sme boli vždy pripravení na akúkoľvek krízu. Zároveň si však myslím, že ani nastavenia a mechanizmy firiem nie je možné zmeniť zo dňa na deň, a preto by mali byť pripravené a sebestačné aj firmy. Z každej krízy totiž vyjdú víťazi a porazení, preto sa pýtam: kto to bude tentoraz? 

Milan Vrúbel, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spol. UNIPHARMA - 1.
slovenská lekárnická a.s.
Dôsledky koronakrízy sa v tomto období ešte len začínajú kryštalizovať, a preto prichádza polemika či pomáhať alebo nie relatívne skoro. Štát je ešte len na začiatku tejto cesty a určite by mal promptne, spravodlivo a transparentne pomôcť. Od kompetentných očakávam hlavne jasný kontrolný  mechanizmus, ktorý zabezpečí, že príspevky skutočne skončia v  rukách ľudí, ktorí ich nevyhnutne potrebujú. 

Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made, s.r.o, Bratislava 
Hlavne by štát mal pomáhať rýchlo a účinne, pretože zo sľubovaných X miliárd sa vyplatilo len veľmi málo, aj to neskoro. Veľa firiem muselo zatvoriť a veľa menších firiem doteraz žije len preto, lebo majitelia siahli do súkromných úspor, aby prečkali krízu. Nie preto, že ich štát cez krízu preniesol... 

Pavol Benčík, CEO, Bencik Culinary Group 
Situácia je teraz oveľa vážnejšia a ukazuje sa, že šírenie paniky všeobecnými vyhláseniami epidemiológov spôsobuje strach ľudí navštevovať miesta, ktoré slúžia napr. na stravovanie. Neuvedomujú si však, že to spôsobuje negatívne ekonomické následky. 

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ, Klub 500 
Štát by mal predĺžiť obdobie pomoci, ktoré je nastavené na koniec septembra a navýšiť pomoc na limity schválené EU. Ak sa štát postará o tých, ktorí platia dane a odvody, dobudúcna si zachová zdroje svojich príjmov. Nakoľko nik iný, ako súkromný sektor štátny rozpočet nenaplní! 

Ivan Paule, audítor a partner, TPA Slovensko 
Ukazuje sa, že kríza prichádza cyklicky a pomoc štátu občanom, firmám aj ekonomike ako celku pomáha. Ideálne, ak štát vytvorí mechanizmy, ktoré zabezpečia akumuláciu prostriedkov počas konjunktúry, ktoré potom minie počas krízy. Nemecký prístup ku kurzarbeitu je dobrým príkladom. 

Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen, s.r.o., Bratislava 
Určite áno, pri hraničných situáciách, kde sa jedná o krízové alebo katastrofálne záležitosti musí štát pomáhať firmám, aby prežili a v konečnom dôsledku, aby prežil ekonomický systém. Samozrejme treba citlivo poskytovať pomoc tak, aby sa nestalo, že neperspektívny business prežije a perspektívny v kritických momentoch skrachuje. 

Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta, a. s., Bratislava 
Určite pomáhať a zároveň nájsť mechanizmus na zabezpečenie pomoci iba firmám, zasiahnutým koronakrízou, bez zvyšovania byrokracie. Pomocou zabezpečí zamestnanosť a udržanie konkurencie schopnosti. 

Elena Kráľovenská, konateľka, Keis Media, s.r.o., Bratislava 
Za rozhodnutie vypnúť úplne ekonomiku musia predstavitelia štátu niesť zodpovednosť. Nie je možné, aby firmy a živnostníci znášali následky situácie, ktorú nespôsobili. 

Marko Šarmír, managing partner, RecruitMen & Developium Group 
Želal by som si, aby štát prijal také opatrenia, ktoré dlhodobo pomôžu podnikateľskému prostrediu hlavne vo forme skutočného znižovania byrokracie a znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce. 

Roland Dvořák, generálny riaditeľ, FinGO.sk 

Stanislav Hreha, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Východoslovenská vodárenská spoločnosť 

Daniel Gašpar, Managing Partner, Crowdberry a.s. 

Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart, a.s. 

48% Asi áno, je to lepšie ako následný rast nezamestnanosti 


Ivan Košalko, prezident, Podnikateľská aliancia Slovenska 
Asi preto, lebo nemám rád zovšeobecňovanie a očakávanie  pomoci by nemalo byť pasívne. Podporu si zaslúžia predovšetkým firmy, ktoré preukázali schopnosť pružne reagovať na zmenenú situáciu, ale na druhej strane i tie, ktoré sú priamo obmedzené rozhodnutiami štátu. 

Peter Dostál, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Aliter Technologies, a.s., Bratislava 
Každá kríza má aj ozdravnú funkciu a pomáha čistiť trh, žiaľ v prípade Covid-19 krízy nejde o elimináciu neefektívnych subjektov, ale zasahuje celé oblasti hospodárstva. 

Martin Jacko, managing partner, Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, s.r.o, Bratislava 
Myslím si, že v rozumej miere áno, pokiaľ sa firmám rapídne znížili tržby v dôsledku koronakrízy. Podľa môjho názoru sa osvedčil inštitút kurzarbeitu, ktorý zabezpečil to, že rapídne nestúpla nezamestnanosť v kľúčových sektoroch slovenskej ekonomiky.  Štát by ale nemal zbytočne pomáhať firmám, ktoré mali už na trhu problémy dávno pred koronakrízov a zbytočne predlžovať ich životnosť prostredníctvom dočasnej ochrany podnikateľov (tzv. insolvenčná imunita), ktorá iba spôsobuje problémy ďalším firmám, ktoré nakoniec končia v druhotnej platobnej neschopnosti. Plánovaná novela zákona o konkurze a reštrukturalizácií však tento problém môže vyriešiť. Podľa novely bude už potrebná súčinnosť dlžníka s veriteľmi.  Štát by sa však mal prostredníctvom reforiem zamerať na celkovú podporu podnikateľského prostredia, najmä na zníženie administratívnej záťaže, zníženie daňovo-odvodového zaťaženia a na reformu školstva. 

Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit, s.r.o., Bratislava 
Nejde len o dôležité udržanie zamestnanosti, ale tiež o budovanie konkurencie schopnosti so zahraničnou konkurenciou. Inak hrozí odlev finančných investícii a bankrot domácich spoločností.  

Ondrej Smolár, predseda predstavenstva, Soitron 
Podpora by však teraz už mala byť veľmi selektívna. Keď v čase nástupe krízy som preferoval plošné a jednoducho realizovateľné formy podpory, teraz už bolo dosť času na to, aby sa pripravila podpora veľmi adresná a zameraná na konkrétne problémy firiem, ktoré spôsobila koronakríza.

Rastislav Kočan, Managing Partner, Go4insight 
Rôzne firmy boli ekonomickou krízou spôsobenou pandémiou zasiahnuté v rôznom čase. Ak firma podniká v sektore, kde bežne uplynie dlhší čas medzi objednávkou a dodaním, je v inej situácii ako napr. reštaurácia. Takáto firma mohla na jar pracovať na zákazkách zadaných ešte pred pandémiou. A práve v týchto mesiacoch môže cítiť pokles, lebo chýbajú zákazky, ktoré by bežne prišli počas marca až júna, ale kvôli pandémii neprišli. Takéto firmy čelia ,,pandemickému poklesu” práve teraz. 

Juraj Jurčík, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ, Generali Poisťovňa, a. s.
Štát by mal pristupovať k podpore jednotlivých odvetví selektívne vzhľadom na ich perspektívnosť. Aby štátna koronapomoc neslúžila na udržiavanie pri živote tých odvetví, ktoré by inak zanikli. Kritérium nezamestnanosti považujem z tohto pohľadu za sekundárne, aj keď dôležité v prípade životaschopných odvetví. 

Ladislav Gajdoschík, riaditeľ, Groupama poisťovňa, a.s., Bratislava 
Štát určite má nástroje na to, aby dokázal firmám pomôcť v týchto neistých časoch. Je ale na zváženie, komu a akou formou sa rozhodne pomôcť. Napríklad, sústredenie individuálnej pomoci a prostriedkov do firiem, ktoré už pred pandémiou hospodárili na pokraji krachu a pandémia ich už len dorazila, to nie je správna cesta. Aj keď tieto dotované firmy vrátia finančné prostriedky v určitom objeme späť štátu na daniach a odvodoch, z dlhodobého hľadiska je to neefektívne. Jedným z možných a efektívnych prostriedkov, ako pomôcť úspešným firmám s potenciálom rásť by mohla byť forma pomoci napríklad cez kurzarbeit, čo nám ukazuje aj prax z Nemecka. Vo všeobecnosti, a to nám ukazuje aj trend v EÚ, by sme sa mali zamerať na plošné zníženie daňového a odvodového zaťaženia práce, čo môže byť jednou z ďalších foriem, ako naštartovať ekonomiku počas a po kríze. 

Peter Lang, konateľ, Caarnie, s.r.o., Bratislava 
Štátna pomoc by mala byť cielená na subjekty najviac postihnuté krízou, ktoré sú schopné (aj vďaka pomoci) v budúcnosti dlhodobo pokračovať v podnikaní. 

Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov 
V tomto období je potrebné, aby štát nasmeroval pomoc hlavne  na zasiahnuté sektory, ktoré majú stále minimálne príjmy. 

Marek Polic, garant projektov, KROS a.s. 
Záleží od toho v akej oblasti firma podniká. Štát z dôvodu pandémie zasahuje do podnikania mnohým firmám. Každé obmedzenie, nariadenie sťažuje podnikanie, ohrozuje tržby alebo zvyšuje náklady. Som presvedčený, že štát by mal komunikovať s podnikateľmi a hľadať riešenia, ako toto celé prekonať. Hlavne sa zamerať na najviac ohrozené firmy a tie sú z oblasti služieb.  

Anton Scheber, konateľ, Softec, s.r.o. 

Tomáš Mezírka, Country Manager, Atradius Crédito y Caución S.A. de Seguros y Reaseguros, pobočka poisťovne z iného členského štátu 

Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert, k.s., Bratislava 

Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, AGENDY, a.s., Vranov nad Topľou 

Martina Mundierová, CEO, MST Partners, s.r.o., Bratislava 

Štefan Vadocz, riaditeľ, Neopublic s.r.o. 

Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex, s.r.o., Bratislava 

Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia 

Gabriela Homolová, konateľka, Homola, s.r.o., Bratislava 

Anton Šnegoň, konateľ, Battal 

Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ, Inštitút urbánneho rozvoja 

Mária Hurajová, členka Správnej rady, Nadácia Slovak American Foundation 

Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia, s.r.o., Vráble 

Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions, a.s. 

Luboš Vančo, partner, KPMG Slovensko, s.r.o. 

10 % Skôr nie, štát sa už aj tak nadmerne zadlžuje 

Peter Kubovič, managing partner a advokát, HKP Legal, s.r.o., Bratislava 
Keďže od začatia koronakrízy už ubehlo pol roka (a jej koniec je zatiaľ v nedohľadne) a štát sa už enormne zadlžil (v čom už nie je možné pokračovať), každá firma, ktorá verí vo svoju budúcnosť (resp. si robí ,,nárok" na svoju ďalšiu existenciu), musí byť už schopná si pomôcť sama. 

Miron Zelina, člen predstavenstva a vrchný riaditeľ úseku privátneho bankovníctva, Privatbanka, a.s. 
Na začiatku pandémie bolo logické, že pomoc musela byť rýchla a plošná. Ale teraz by mala byť viac selektívna, aby sa nepomáhalo zbytočne tým, ktorí by aj tak zbankrotovali alebo tým, ktorí pomoc v skutočnosti nepotrebujú. Nemáme nekonečné množstvo verejných zdrojov, hoci si to mnohí nahovárajú. 

Miroslav Očenáš, CEO & Founder, Kvety.sk 
Skôr som za zlepšovanie podnikateľského prostredia a nepriamu podporu vo forme zjednodušovania a jednoznačnosti pravidiel, ktoré platia pre všetkých. 

Marián Ráno, riaditeľ, Solidita, s.r.o., Bratislava 
Štát už svojimi nariadeniami nijako neobmedzuje, ani nezakazuje žiadnu ekonomickú činnosť, takže je na mieste prehodnotiť pozitíva a negatíva ďalšieho predlžovania pomoci. Ak by následkom druhej vlny došlo k zatváraniu prevádzok, pre tieto by mala pomoc pokračovať. 

Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave

Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky 

10 % Určite nie, nech sa trh vyčistí od slabých a stratových firiem 


Filip Vítek, data science director, Teamviewer 
Ak nepríde druhý lock-down nie je dôvod pomáhať. Firmy sa musia naučiť prežiť aj náročnejšie časy, ináč budú nepripravené do budúcna. 

Vladimír Dvorový, generálny riaditeľ, ProCare a Svet zdravia 
Je pravdepodobné, že obdobie pandémie bude trvať dlhšie ako si vieme predstaviť a tiež, že sa vráti v čase kratšom ako by sme si želali. Potom je žiaduce aby sa ekonomika transformovala čím skôr na nové podmienky a firmy sa prispôsobili novým trendom. 

Peter Halász, konateľ, Jaga Group 
Napriek tomu, že toto je mimoriadna a špecifická situácia, som toho názoru, že štát nemá vstupovať, intervenovať, pomáhať a akokoľvek ovplyvňovať biznis. Štát má čo najmenej prerozdeľovať. 

Jan Rollo, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Prima banka Slovensko, a.s. 
Štát by mal nahradiť škody, ktoré jeho zástupcovia svojimi obmedzeniami a zákazmi spôsobili, na všetko ostatné by mali fungovať štandardné trhové a legislatívne mechanizmy. Ďalšie zásahy štátu vrátane dotácií a záruk len ďalej škodia a narušujú férové fungovanie trhu. A štát by už mal konečne uvoľniť ruky a znížiť záťaž tým, ktorí pracujú a podnikajú, a nie stále viac odmeňovať ľudí za to, že nepracujú.  

Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T, s.r.o., Žilina - Považský Chlmec 
Tie barličky, ktoré štát neustále poskytuje firmám, ktoré nevedia podnikať sú prekážkou ozdravovania trhu. Zároveň by si však mal štát dobre posvietiť aj na tých, ktorí sú prisatí ako pijavice na eurofondy a štátne zákazky. Nech sú úspešní tí, ktorí vedia prekonať aj zlé obdobia v opačnom prípade budú stále na trhu ,,nevedkovia” a podvodníci. 
 

8 % Iné/Nevyjadrujem sa/Neviem 


Marcela Tokošová, riaditeľka, v.d. Kovotvar v Kútoch 
Hlavne by štát nemal takýmto firmám, ktoré sa snažia tieto ťažké časy prežiť samostatne bez pomoci, podrážať nohy vo forme nariadenia zvyšovania mzdových nákladov! Tak ako to urobil v spolupráci so skupinou ,,pseudoodborárov” s platnosťou od januára 2021! 

Miroslava Michalíková, výkonná riaditeľka, Produkcia 
Plošná pomoc je predpokladom na vznik príživníctva a dlhodobú ľahostajnosť na jednej strane a zároveň na druhej strane môže priniesť likvidáciu zraniteľných a potrebných subjektov. Situáciu zhoršuje administratívny chaos a politická vendeta. Rozhodne však toto obdobie vyčistí trh a prinesie vznik nových subjektov a služieb. 

Stanislav Kučírek, predseda, Slovensko-poľská obchodná komora 
Štát je povinný v čase krízy (ktorej hĺbku čiastočne aj sám spôsobil) pomáhať. Pomáhať, ale premyslene, čo najefektívnejšie, veď používa prostriedky svojich občanov. Zároveň to neznamená úplne eliminovať ruku trhu, lebo ta nás skôr či neskôr aj tak dobehne. 

Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri 
Štát by mal predovšetkým pomáhať (nielen podnikateľom) tým, že bude svoje funkcie (nielen počas kríz) plniť tak, aby škodil čo najmenej. Riešenie koronakrízy v čase jej vypuknutia na jar bolo zo strany štátu zarážajúco chaotické, a to samozrejme spôsobilo škody aj podnikateľom; hoci treba uznať, že tento chaotický prístup bolo vidno aj za hranicami Slovenska. Ak štát rozdáva peniaze (napr. aby si politici, ktorí práve majú tú právomoc, kúpili priazeň voličov), treba sa mať na pozore, lebo to nie je zadarmo, zaplatíme to v konečnom dôsledku všetci. Tak len dúfajme, že teraz (na jeseň) už bude štát postupovať obozretnejšie, bude menej škodiť. 

Boris Lorenc, predseda predstavenstva, Camase, a.s., Bratislava 
Štát by mal pri pomoci spoločnostiam postihnutých koronakrízou zohľadňovať aké doteraz platili dane a odvody. Plošná podpora je nevyváženým nástrojom. Môžeme to porovnať s odmeňovaním zamestnancov, dať všetkým rovnaký plat či odmenu, bez ohľadu na prínos pre firmu, nie je dobré manažérske rozhodnutie.