Banky prišli o stovky miliárd eur vkladov. Aké následky to bude mať na ekonomiku a financie?

Prvá fáza bankovej paniky spojená s nedostatkom globálnej likvidity pred koncom kvartálu sa skončila. V marci 2008 z týchto dôvodov musela prebrať veľkú americkú banku Bear Stearns domáca JPMorgan. Súčasná panika sa skončila prebratím Credit Suisse najväčšou švajčiarskou bankou UBS. Záchrana veľkej banky nebola koncom finančnej krízy v roku 2008 a pravdepodobne nebude ani v súčasnosti.

Dôvodom je pokračujúce zhoršovanie sa vnímania situácie bankami aj obyvateľstvom. Vzhľadom na vysokú neistotu a existujúce riziká banky požičiavajú menej a ekonomické subjekty si z nich vyberajú rekordné čiastky. Tento koktail bude mať za následok ďalšie aj keď pravdepodobne pomalšie zhoršovanie sa finančnej aj ekonomickej situácie.

Problémy si začínajú uvedomovať aj európski politici. V stredu guvernér NBS Peter Kažimír pripustil, že zvyšovanie sadzieb by sa možno mohlo robiť pomalšie vzhľadom na „reálne riziko“ znižovania pôžičiek bánk pre nedávne finančné turbulencie, píše Bloomberg.

P. Kažimír sa však mýli. Banky už dávno začali požičiavať menej a finančné problémy tento proces iba urýchlia. Pôžičky bánk klientom v eurozóne poklesli vo februári už tretí mesiac po sebe a kumulovane zaznamenali prepad o 72 miliárd eur. Vymazali tým päť rokov trendu rastu úverov. Je isté, že v marci sa situácia ešte ďalej zhoršila.

Dôvodom sú prirodzene vysoké úrokové sadzby, ako správne P. Kažimír tuší. Európske domácnosti aj firmy majú omnoho menší záujem o úvery. Zároveň banky zdvíhajú úrokové sadzby na vklady iba málo. Napríklad podľa nemeckého depozitného brokera Raisin dosahujú sadzby na bežných účtoch 1,6 percenta, kým ECB platí bankám za ich vklady 3 percentá.

Aj táto disproporcia stojí za masívnym výberom vkladov z európskych bánk.