Výkon svetovej ekonomiky v roku 2022 podľa všetkého prvýkrát v histórii prekonal psychologickú hranicu 100 biliónov dolárov (zodpovedá zhruba 2 270 biliónom českých korún). V tomto roku jej ale hrozí recesia.

V práve začínajúcom roku môžu globálne ekonomiky do recesie stiahnuť najmä centrálne banky, resp. ich boj s infláciou. V jeho rámci zvyšujú úrokové sadzby. Ich rast potom spoločne s rastom trhových úrokových sadzieb spôsobuje takzvané uťahovanie menových podmienok, ktoré sa prejavuje napríklad horšou dostupnosťou úverov, ktoré vedie k obmedzovaniu investícií a tvorby pracovných miest.

V roku 2023 budú musieť centrálne banky vo svete naďalej menové podmienky uťahovať, aby tak krotili infláciu, a to napriek tomu, že tak budú ekonomický výkon dusiť. Výsledkom boja s infláciou, a snahy o jej zníženie na prijateľnejšie úrovne, bude teda slabší ekonomický rast nielen tento rok, ale zrejme aj v mnohých ďalších rokoch.

Napriek ponurej predpovedi pre najbližšie roky by sa však najneskôr do roku 2040 mal svetový ekonomický výkon nominálne zdvojnásobiť, na viac ako 200 biliónov dolárov. To však najmä preto, že rozvíjajúce sa ekonomiky typu Číny, Indie, Brazílie, Indonézie, Juhoafrickej republiky a mnohých ďalších budú doháňať bohatšie ekonomiky typu Spojených štátov alebo tých v západnej časti EÚ.

Ázia, „terno“ budúcich rokov

Ťažisko svetového ekonomického výkonu sa v uvedenej súvislosti do roku 2040 ešte viac presunie smerom do Ázie, najmä do jej juhovýchodnej časti. Počas nasledujúcich zhruba pätnástich rokov tak bude príspevok východnej Ázie k svetovému hospodárskemu výkonu predstavovať 33,7 percenta, zatiaľ čo podiel Európy klesne na menej ako pätinu, konkrétne 19,4 percenta.

Počas iba tridsiatich rokov sa tak kompletne „prehodí“ ekonomická rola Európy a východnej Ázie vo svete. V roku 2007 totiž Európa prispievala k svetovému hospodárskemu výkonu z 33,8 percenta, zatiaľ čo východná Ázia 19,5 percenta. Príspevok Severnej Ameriky, teda najmä Spojených štátov, k svetovému hospodárskemu výkonu klesne do roku 2037 z tohtoročných 27 (hodnota regiónom vykázaná aj v roku 2007) na 23 percent. V roku 2036 podľa Čína predbehne Spojené štáty ako najväčšia svetová ekonomika.

Pre dlhodobého investora, a najmä pre takého investora vo veku do päťdesiatich rokov, z toho vyplýva, že stávka na ázijské akciové tituly (a aj na tie americké) dáva dnes dobrý zmysel. Najmä čínske akcie odporúčajú už pre tento rok ako investičné „terno“ početné západné finančné domy, vrátane najvýznamnejších amerických typu tamojšej najväčšej banky JP Morgan.

Treba však mať na pamäti, že aj tieto domy sa míňajú. Napríklad práve JP Morgan vlani predpovedala, že americké akciové trhy dopadnú oveľa lepšie, než ako tomu v skutočnosti nakoniec bolo.

Každopádne dlhodobá stávka na Európu a jej akcie sa vo svetle vyššie uvedeného zdá byť pomerne odvážna. Investícia do európskych titulov poskytuje značné riziká aj krátkodobo, z hľadiska tohto roku. Európa sa totiž kvôli prebiehajúcej energetickej kríze a drahote bude vážne stretávať s hrozbou recesie, do ktorej zrejme nakoniec upadne – aspoň teda z podstatnej časti. Recesia sa pritom zrejme nevyhne áno Českej republike samotnej.

Tento rok sa ale v Česku ponesie najmä v znamení stagflácie. Zdražovanie bude naďalej veľmi výrazné, súčasne pritom všeobecne vzrastie riziko prepúšťania. Prepustení ľudia sa budú regrutovať najmä z energeticky náročných priemyselných odvetví, ako je sklárstvo či hutníctvo. Budú si síce môcť nájsť celkom rýchlo novú prácu, ale tá bude pravdepodobne citeľne horšie platená a nebude zodpovedať ich kvalifikácii. Preto je otázkou, či radšej nezostanú na dávkach v nezamestnanosti.

Uvedená pravdepodobná tohtoročná recesia českej ekonomiky zodpovedá v číselnom vyjadrení prepadu jej výkonu oproti minulému roku najpravdepodobnejšie o 0,5 percenta v reálnom vyjadrení. Miera nezamestnanosti sa môže vyhupnúť až k úrovni piatich percent, pokiaľ teda práve prepustení nebudú v širšom rozsahu ochotní akceptovať horšie platené náhradné zamestnanie.

Životná úroveň, zachytená vývojom reálneho zárobku, klesne v tomto roku druhým najvýraznejším tempom histórie samostatnej Českej republiky od roku 1993. Výraznejšie, než ako prepadne tento rok, klesla už iba vlani.

Téma roku 2023: Zoštátnenie či rozdelenie ČEZ?

Nedá sa preto vylúčiť, že Fialova vláda bude musieť prikročiť k ďalším krokom, ktorými by podnikom či domácnostiam v ČR uľavila od drahých energií, zrejme sa nevyhne ani vážnej debate o zoštátnení ČEZ či jeho rozdelení.

Mnoho podnikov a domácností totiž iba práve tento rok pocíti skutočnú energetickú drahotu, napríklad z dôvodu ukončenia fixácií cien energií nastavených ešte v čase pred predvojnovým a vojnovým zvýšením cien. Napríklad domácnosti musia počítať – a dať si na to peniaze bokom – s približne až štvornásobným rastom cien plynu, elektrina im typicky zdražie na dvoj- až trojnásobok minuloročných úrovní.

A to všetko už pri zohľadnení zastropovania cien, ktoré platia od začiatku roka 2023. Aj tento rok bude vláda naďalej domácnostiam aj podnikom odpúšťať príspevok na podporované (obnoviteľné) zdroje energie. Naopak platnosť úspornej tarify vlani s koncom roka skončila, pretože pri zastropovaní cien by sa pomoc „duplovala“.

Vláda náklady na zastropovanie cien energií domácnostiam, malým a stredným podnikom, veľkým podnikom a organizáciám plateným z verejných rozpočtov, napríklad mestským dopravným podnikom, odhaduje v roku 2023 na až 200 miliárd korún, skôr však pôjde o 170 miliárd.

Túto sumu by prakticky v celom jej rozsahu mohlo pokryť súhrnné inkaso z dane z neočakávaných ziskov energetických a petrochemických podnikov a bánk, ďalej z mimoriadnych odvodov výrobcov elektriny na čele s ČEZ a konečne aj z dividendy opäť ČEZ. Vláda však aj tak bude najpravdepodobnejšie držať svoje deficity v rozmedzí od 250 do 300 miliárd ročne až do roku 2025, kedy končí jej riadne funkčné obdobie.

Vzhľadom na inflačné nafúknutie ukazovateľa HDP to však znamená, že už v roku 2024, najneskôr 2025 by mala spĺňať trojpercentné maastrichtské kritérium deficitu. Toto kritérium ukladá krajine, ktorá chce prijať euro, aby sa deficit verejných financií v pomere k HDP vošiel do úrovne troch percent. Ako je možné, že sa to Fialovej vláde môže podariť? Inflácia jednoducho zdaňuje občanov aj firmy namiesto nej. Nie nadarmo sa inflácii niekedy hovorí „inflačná daň“.

Stredobodom diania v ekonomickej oblasti bude tento rok opäť ČEZ. Najväčšia západná petrochemická spoločnosť, americký ExxonMobil, žaluje Európsku úniu. Chce zaraziť daň z mimoriadnych ziskov práve na petrochemické podniky, s ktorou Brusel vlani prišiel.

Mimoriadne zdaniť petrochemické podniky, v prvom rade Unipetrol, sa s odkazom práve na bruselský krok chystá tento rok aj česká vláda. ExxonMobil, najväčšia americká aj západná (väčšie už sú len v Číne a Saudskej Arábii) petrochemická spoločnosť podľa výšky tržieb, uvedenou žalobou spochybňuje oprávnenosť Európskej únie zavádzať novú daň a spochybňuje aj použitie núdzových opatrení Bruselu k tomu, aby nimi prinútil členské štáty k súhlasu s takou daňou.

Podľa ExxonMobil je daň z mimoriadnych ziskov „kontraproduktívna“ a „podkope dôveru investorov v európsky trh, prečo ich odradí od investovania a zvýši závislosť na dovoze energií“. Americký podnik podľa svojich slov zvažuje rozsiahlu investíciu na starom kontinente, rádovo niekoľko miliárd eur.

Žaloba ExxonMobil má potenciál ovplyvniť aj ďalšie spoločnosti v EÚ, resp. ich akcionárov, ktorí sa cítia poškodení uvalením mimoriadnej dane či mimoriadnych odvodov výrobcov elektriny. V Česku bola s odkazom na krok Bruselu od tohto roku uvalená mimoriadna daň na energetické podniky na čele s už uvedeným ČEZ a tiež na tie petrochemické na čele so spomínaným Unipetrolom, špecificky potom aj na najväčšie tuzemské banky.

Napríklad časť menšinových akcionárov ČEZ sa netají tým, že žalobu českej vlády kvôli mimoriadnym daniam a odvodom zvažuje. Subjekty zo Spojených štátov vlastní zhruba 4,5 percenta ČEZ. Z menšinových akcionárov sú práve tí z USA rozsahom vlastneného podielu z geografického hľadiska zďaleka najvýznamnejšie. Patrí medzi ne už spomínaná najväčšia americká banka JP Morgan alebo veľké a svetovo významné investičné a finančné spoločnosti Vanguard a BlackRock.

Pokiaľ by ExxonMobil so svojou žalobou uspel, možno predpokladať, že tieto americké spoločnosti ju podajú tiež – na českú vládu. Ostatne už len kvôli dodržaniu zásad starostlivosti riadneho hospodára v podstate budú musieť. A nemusí čakať až na to, ako dopadne žaloba ExxonMobilu, pretože tento spor sa potiahne dlhé mesiace, ba aj dlhšie.

Už samotný fakt, že ExxonMobil sa k žalobe odhodlal, môže „osmeliť“ aj ich. Minimálne totiž zosilní tlak ich akcionárov, aby sa „osmelili“. Za takýmto tlakom môže stáť aj kalkul, podporený historickou skúsenosťou, nielen zo SR, že štáty na svojej strane často nemajú tých najlepších právnikov a že súkromné spoločnosti si nezriedka môžu dovoliť právnikov skúsenejších a skúšanejších.

Hrozba takejto žaloby či žalôb však českú vládu zrejme len utvrdí v tom, aby ČEZ vskutku zoštátnila alebo rozdelila. Investori, vrátane drobných akcionárov ČEZ, by mali byť na tento scenár pripravení. Štát teraz ČEZ vlastní zo zhruba 70 percent. Rozdelenie podniku by mohlo prebehnúť tak, že sa separuje na časť plne štátnu a na časť (polo)súkromnú, potenciálne ďalej aspoň do istej miery obchodovanú na burze.

V štátnej časti by sa mohla ocitnúť tá časť súčasného podniku ČEZ, ktorý zodpovedá za jadrovú energetiku, cenotvorbu elektriny a potenciálne aj jej distribúciu. To by štátu umožnilo lepšie regulovať ceny elektriny a súčasne uskutočňovať výstavbu nových jadrových blokov bez nutnosti diskusie s menšinovými akcionármi, vrátane tých uvedených z USA, pre ktoré je takáto výstavba veľmi príliš veľkým rizikom.

Česká vláda sa bude tento rok usilovať aj o získanie ďalšej kapacity na niektorom zo zrejme nemeckých terminálov spracovávajúcich skvapalnený zemný plyn. Nemecko ich teraz horúčkovito pripravuje a tento rok ich po decembrovom otvorení prvého spustí hneď niekoľko.

Rovnako by Česka republika mala pokročiť v realizácii odklonu od ruskej ropy, najmä postúpiť v realizácii vlani dojednaného navýšenia kapacity ropovodu TAL. Tento rok tiež nemožno vylúčiť trvalejší výpadok dodávok ropy ropovodom Družba, či už z dôvodov objektívnych typu vojnového poškodenia príslušnej infraštruktúry na ukrajinskom území alebo z dôvodov inscenovaných ruskou stranou.

Inflácia tento rok klesne, aj v Česku

Rusko, ktorého minuloročná invázia na Ukrajinu predstavuje bezprostredný dôvod energetickej drahoty a aj samotné tohtoročné hrozby globálnej recesie, však ekonomicky stále viditeľnejšie prehráva. Hoci sa to v ešte v polovici minulého roka tak javiť nemuselo.

Západní politici urobili tú chybu, že v prvých dňoch a týždňoch invázie – a teda aj západných sankcií – sa zaklínali, že ruská ekonomika rýchlo skončí v ruinách. Na ekonomický „blitzkrieg“ a rozdrvenie Ruska Západom nedošlo, rovnako ako zlyhal vojenský blitzkrieg Ruska na Ukrajine. To však neznamená, že západné sankcie neúčinkujú. Tento rok ich Rusko teda pocíti ešte bolestnejšie ako vlani.

V EÚ sa v dôsledku vojny a energetickej drahoty už vlani zreteľne ukázalo, že občania nemajú dosť peňazí na zelenú agendu a Green Deal. Alebo že politici nemajú dosť odvahy na ich uskutočnenie. Pretože vojna vedie k tomu, k čomu by viedla zelená agenda. Na zdraženie fosílnych energií. Lenže to, že politici plošne zastropovávajú ich ceny, znamená nepriznanú kapituláciu stúpencov zelených agend. Netrúfajú si občanov vystaviť plnému pôsobeniu fosílnej drahoty.

Tuší, že by to ohrozilo sociálny zmier, a teda ich kreslo. Takže sledujeme pokrytectvo v priamom prenose. Politici na jednej strane fosílnej energie ďalej ľuďom výhľadovo zdražujú, napríklad rozšírením obchodovania kvót, na strane druhej im od tohto zdraženia uľavujú.

Za peniaze tých istých občanov alebo – čo je horšie – ich detí a vnúčat, ktoré sa však nemôžu u volieb „brániť“ voľbou iného politika. Pretože tie peniaze si súčasní politici požičiavajú od medzinárodných bankárov či špekulantov. A tí ich v budúcnosti budú pochopiteľne chcieť späť, avšak aj s úrokmi, ktoré medzitým nabehnú.

Cez to všetko ale tento rok Armageddon nečakajme, našťastie. Inflačné tlaky by v roku 2023 mali zmierňovať tak v EÚ, ako aj globálne. V EÚ a v druhej polovici roka aj v USA však hrozí recesia, vyvolaná spomínaným bojom s infláciou, resp. teda súvisiacim dusivým navýšením úrokových sadzieb. Hrozí dokonca globálna recesia. Tú Medzinárodný menový fond definuje ako rast svetovej ekonomiky nižší ako dvojpercentný.

V Česku bude inflácia tento rok postupne klesať, pričom však teraz v januári treba počítať s jej zvýšením oproti súčasným úrovniam, až k medziročnej úrovni 18 percent. V druhej polovici roku 2023 inflácia klesne do jednociferného pásma, avšak za celý budúci rok vykáže aj tak priemerne dvojcifernú úroveň, pravdepodobne 10,5 percenta.

Infláciu v Česku v budúcom roku potiahnu predovšetkým ponukové faktory, hlavne tie súvisiace s vojnou na Ukrajine, zatiaľ čo dopytové vplyvy skôr ďalej zoslabnú v dôsledku poklesu spotrebiteľského dopytu. Tá dopláca na historicky rekordný minuloročný prepad reálnych miezd a pesimistickej nálady domácností, rovnako vlani najpesimistickejšie v celej histórii sledovania. S ohľadom na riziko recesie by dopytové faktory nemali rásť ani tento rok. K dvojpercentnému cieľu ČNB by sa inflácia mohla vrátiť najskôr v druhej polovici roku 2024.

Bude to ale tento rok každopádne ťažký rok. Že v jednotlivých odvetviach, napríklad energetických náročných, ale aj v segmentoch e-shopov, môže skončiť 10 až 15 percent subjektov, to je biele.

Koruna, menový víťaz uplynulých troch rokov

Oslabenie českej meny až k 25 korunám za dolár, prípadne ešte vyššie, vylúčiť tento rok určite nemožno, rovnako ako ďalšie čierne, „nomurovské“ scenáre (japonský finančný dom Nomura radí Česko k niekoľkým krajinám, ktorým tento rok najviac hrozí menová kríza, pozn. áut. ). V základnom scenári ale počítajme s tým, že do konca roku 2023 koruna oslabí len k úrovni 23 korún za dolár, teda oproti terajšiemu stavu len pomerne nepatrne.

V jej neprospech bude pôsobiť ďalšie privieranie nožníc medzi úročením na korune a úročením na doláre. Spojeným štátom, rovnako ako Európe, ale, ako vieme, v budúcom roku hrozí recesia, zatiaľ čo podľa všetkého svižne porastú ázijské ekonomiky na čele s Čínou a Indiou. To zabrzdí posilňovanie dolára, a to aj voči korune.

Pokiaľ však dôjde na závažné vyhrotenie niektorej z geopolitických tenzií, najmä vojny na Ukrajine, treba počítať s oslabením českej meny až nad 25 korún za dolár. V takom prípade by ČNB nemusela mať pre celý tento rok dostatočnú kapacitu, aby svojou intervenciou za silnejšiu korunu českú menu ďalej podporovala predajom devíz v prepočte za stovky miliárd korún, ako to robí tento rok.

Avšak zatiaľ chmúry bokom. Koruna zvládala ako pandémiu, tak minulý rok – poznačený vojnou – skoro najlepšie zo všetkých mien sveta. Bez irónie. Česká mena v posledných troch rokoch, medzi začiatkom roku 2020 a začiatkom roka tohto roku, voči doláru spevnila. Nominálne o zhruba 0,3 percenta, plynie z údajov agentúry Bloomberg.

Spoločne so švajčiarskym frankom a singapurským dolárom a tiež spolu s čínskou menou sa tak radí do kvarteta svetovo významnejších mien, ktoré vôbec najlepšie zvládly pohnuté obdobie uplynulých troch rokov. Teda obdobie, kedy najprv svet dva roky sužovala pandémia a následne dopady vojny na Ukrajine a inflačné vlny.

Koruna v tomto mimoriadne náročnom období obstála veľmi dobre, pretože dokázala spevniť aj voči americkému doláru. Ten tradične predstavuje takzvané bezpečné útočisko. V čase globálnych kríz má totiž sklon spevňovať, pretože medzinárodní investori sa do dolárových aktív uchyľujú práve preto, aby zmiernili dopady neistôt a kríz.

Okrem českej koruny dokázali od začiatku roka 2020 do začiatku roku 2023 spevniť voči doláru zo svetovo významnejších mien práve len tie ďalšie z uvedeného kvarteta, teda švajčiarsky frank, tradične tiež vnímaný ako bezpečné útočisko, a ďalej singapurský dolár a čínska mena, ktorá je však tamojším. autoritárskym režimom pomerne silne regulovaná.

Solídny výkon českej koruny v čase kríz dokumentuje, že tuzemská mena a tiež Česká národná banka sa stále tešia vysokej dôvere medzinárodných investorov. Drvivá väčšine mien vo svete za posledné tri roky voči doláru stratila. A to meny vrátane eura, japonského jenu, britskej libry, nórskej, švédskej i dánskej koruny a konečne aj poľského zlotého alebo maďarského forintu.

Korune nepochybne pomohli minuloročné priame intervencie za jej posilnenie v réžii ČNB. Nemožno ich však preceňovať. Veď november 2022 bol prvým mesiacom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, keď ČNB objem svojich devízových rezerv v dolárovom vyjadrení navýšila. Žiadne priame intervencie vlastne nevykonávali.

Koruna aj tak spevňuje. Navyše, počas svojich minuloročných intervencií, prebiehajúcich najprv v prvých týždňoch ruskej invázie a neskôr od mája do októbra, ČNB „vypotrebovala“ zatiaľ zhruba len tretinu rezerv, ktoré nahromadila v rokoch 2015 až 2017, teda v čase „druhého polčasu“ jej intervencie za slabšie menu. Devízové rezervy ČNB stále aj teraz zostávajú po prepočte na hrubý domáci produkt jednými z najväčších na svete.

Kto teda držal svoje úspory v posledných troch rokoch v korune, určite chybu neurobil. Naopak. Pre radového, drobného investora platí aj pre tento rok, že rozsiahlejšiemu investovaniu do akcií alebo aj nehnuteľností je rozumné sa vyhnúť. A namiesto toho zvoliť najlepšie úročené účty tuzemských bánk a tam svoje prostriedky zhodnocovať - a čakať na príležitosť.

Investičné prostredie ako v USA, tak v Európe je stále veľmi neisté, kvôli spomínanej hrozbe recesií a uťahovaniu menových podmienok. Investície do čínskych akcií zase nie sú ničím pre amatérskeho investora. A energetické podniky typu ČEZ budú aj tento rok vo vleku nevyspytateľných politických rozhodnutí. To je na radového investora skrátka až príliš neistôt.

S ukončením fázy uťahovania menových podmienok v USA aj Európe nastane oveľa priaznivejší čas na investovanie do akcií. To však môže byť dosť dobre až v budúcom roku. Rovnako aj trh s nehnuteľnosťami v Česku je stále plný otáznikov. Aj práve v prípade realít sa zdá byť istejším variantom zatiaľ vyčkávať. Aj keď tuzemskí developeri sa zaklínajú, že najlepší čas na investíciu do realít bude už tento rok na jar. Ťažko však veriť tomu, že sa jedná o nezaujatý pohľad.

Lukáš Kovanda

Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora