Vlaňajšok opäť potvrdil pretrvávajúce rodové nerovnosti v odmeňovaní za prácu. Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR bola hrubá mesačná mzda žien o 262 eur nižšia ako v prípade mužov.
V roku 2020 dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda mužov 1 460 eur, pričom priemerná hrubá mzda žien v percentuálnom vyjadrení predstavovala 82 percent z priemernej hrubej mzdy mužov. Mzda žien sa nachádzala o 10 percent pod celoslovenským priemerom, kým mzda mužov ho prevýšila o 9,5 percenta.
Slobodné matky a jeden príjem
Zaujímavosťou je, že kým u mužov dosahujú prémie a bonusy v priemere 150 eur mesačne, u žien je to len 84 eur. Pandémia koronavírusu pritom situáciu ešte zhoršila. Podľa odhadov Svetového ekonomického fóra sa okresal príjem žien od začiatku pandémie globálne o približne 7,5 percenta, v prípade Slovenska je to zhruba 6 percent.
Súčasná kríza verejného zdravia výrazne ohrozila ženy pracujúce v maloobchode, cestovnom ruchu i v reštauračných a pohostinských službách. Zasiahla aj slobodné matky, ktoré sú odkázané na jeden príjem a zatvorené školy, ktoré si vyžadovali plnú starostlivosť o deti, im okresávali financie.
Štatisticky ovplyvňujú okrem krízy pomalší rast platov žien najmä vzdelanie a zastúpenie mužov a žien v jednotlivých nízko alebo vysoko príjmových ekonomických činnostiach a zamestnaniach.
Pod rozdiely v platoch sa podpisujú aj zakorenené predsudky o vhodnosti mužov a žien vykonávať určité práce či funkcie, postup v zamestnaní a participácia na vedúcich funkciách, materské či rodičovské povinnosti.
Tretinový rozdiel
Štatistický úrad SR poukazuje, že celkovú hrubú mesačnú mzdu ovplyvňuje aj celkové množstvo odpracovaných hodín a nadčasov najmä v súvislosti so starostlivosťou o deti.
To, že ženy častejšie pracujú v relatívne málo platených odvetviach, ako je starostlivosť, predaj alebo vzdelávanie, sa podieľa na približne tretinovom rozdiely v odmeňovaní.
Naopak, v lepšie platených zamestnaniach v oblasti vedy, technológií či inžinierstva je veľmi vysoký podiel mužov (viac ako 80 percent). Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent.
Z tohto dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. Slovenky staršie ako 65 rokov majú o 8 percent nižšie dôchodky ako muži.
Najvyššiu priemernú hrubú mesačnú mzdu mali v roku 2020 zamestnanci v informáciách a komunikácii, a to na úrovni 2 192 eur.
Napríklad ženy na pozícii technik prevádzky informačných a komunikačných technológií zarobili v priemere 1 172 eur, muži zarobili na rovnakej pozícii o viac ako 340 eur mesačne viac. Kým vývojár a analytik softvéru a aplikácií zarábal v priemere 2 400 eur, ženy na rovnakej pozícii dostávali o 400 eur menej.
Druhú najvyššiu priemernú hrubú mesačnú mzdu dosiahli zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, konkrétne 2 026 eur. Na pozícii finančného špecialistu dostávali muži v priemere 2 500 eur, ženy len približne 1 900 eur.
Priemerná hrubá mesačná mzda v priemyselnej výrobe prevýšila celoslovenskú priemernú hrubú mesačnú mzdu len o 6 eur. Medián hrubej mesačnej mzdy v sledovanej činnosti dosiahol 1 104 eur, pričom medián za Slovensko bol 1 081 eur.
Najväčší rozdiel bol vlani medzi obchodnými zástupcami v oblasti predaja informačných a komunikačných technológií. Mužskí zástupcovia v tejto profesii zarábali mesačne viac ako 3 700 eur v hrubom, čo bolo o 1 700 eur viac ako ich kolegyne.
Vyšší vek, vyššie rozdiely
Najnižšie priemerné hrubé mesačné mzdy zarobili najmä zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (770 eur), v administratívnych a podporných službách (1 023 eur), v umení, zábave a rekreácii (1 078 eur) či v stavebníctve (1 133 eur).
V ubytovacích a stravovacích službách 10 percent zamestnancov nepresiahlo hrubú mzdu vyššiu ako 351 eur a len 10 percent zamestnancov zarobilo viac ako 1 124 eur. Napríklad hotelový recepčný zarobil v priemere 985 eur, hotelové recepčné o 60 eur menej.
Vyššie platy ako ich mužskí kolegovia mali aj učiteľky v základných školách – o 173 eur. Na riadiacich postoch boli ženy odmeňované viac ako muži len v stavebníctve a v oblasti sociálnej starostlivosti a ich náskok pred mzdami mužov bol menej ako 100 eur. Spomedzi najvyšších riadiacich postov to boli jediné dve odvetvia z 24 sledovaných, v ktorých ženy dosiahli vyššie platy ako muži.
Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšujú s vekom. Kým pri vstupe žien na trh práce je tento rozdiel pomerne nízky, v priebehu kariéry sa spolu s narastajúcimi požiadavkami rodinného života prehlbuje. Ženy preto aj menej usporia, menej investujú a v starobe im viac hrozí chudoba.
Najväčšie rozdiely v platoch boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji, v ktorých ženské zárobky zaostávali za mužskými o viac ako 23 percent. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy mali nižšie zárobky až o štvrtinu. Naopak, mladší zamestnanci mali platy žien a mužov vyrovnanejšie, vo vekovej kategórii 25 až 30 rokov boli ženské mzdy nižšie o 12 percent.
- Lenka Buchláková
- Lenka Buchláková je ekonomickou analytičkou spoločnosti FinGO.sk. Venuje sa investičným a spotrebiteľským témam. Predtým pracovala viac ako 11 rokov v médiách. Je absolventkou medzinárodných vzťahov a diplomacie na Geneva School of Diplomacy and International Relations a medzinárodných a európskych štúdií na University of Cambridge vo Veľkej Británii.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
