Amerike hrozí platobná neschopnosť, pre dlhový strop

Spojené štáty sú opäť v závažnom politickom klinči ohľadom maximálnej možnej úrovne federálneho dlhu. Republikáni, ktorí od začiatku tohtoročného januára ovládajú Snemovňu reprezentantov amerického Kongresu, sa so zástupcami Demokratickej strany zhodujú na tom, že daná maximálna úroveň dlhu – takzvaný dlhový strop – musí byť navýšená. Jednoducho preto, že rozdiel medzi vládnymi výdavkami a príjmami je priepastný.

Navýšenie tohto dlhového stropu však republikáni podmieňujú rozpočtovými škrtmi, potenciálne vrátane tých v oblasti sociálneho zabezpečenia a financovania verejnej zdravotnej starostlivosti. Hovoria totiž, že príliš rozmachnuté rozpočtové výdavky súčasnej administratívy pôsobia silne inflačne. Bidenova administratíva však trvá na tom, že navýšenie dlhového stropu nemieni čímkoľvek podmieňovať.

Hrozí, že sa tak zopakuje situácia z polovice 90. rokov alebo potom z rokov 2011 alebo 2013. V roku 2011 dokonca politický klinč v Kongrese viedol k tomu, že dlhový strop bol zvýšený až naozaj na poslednú chvíľu. To prinútilo ratingovú agentúru Standard & Poor's, aby znížila Spojeným štátom rating – vôbec prvýkrát v histórii. Šokujúce rozhodnutie agentúry vtedy vyvolalo otras na svetových finančných trhoch. Jedna z odvekých istôt totiž padla. Spojené štáty prestali byť radené k tým absolútne najspoľahlivejším svetovým dlžníkom.

V roku 2011 a tiež v roku 2013 zápasili o navýšenie dlhového stropu republikáni s vtedajšou Obamovou administratívou, dnes tak teda zápolia s administratívou Bidenovou.

Zápolenie o navýšení dlhového stropu je teda dlhoročným „folklórom“ americkej politiky. Aj keď je vlastne všetkým jasné, že nakoniec bude opäť zvýšený, tak ako kedykoľvek v minulosti, v atmosfére hustnúceho napätia a strachu z možnej platobnej neschopnosti USA – čo by bola katastrofa pre celý finančný svet – môžu republikáni ľahšie presadiť niektoré svoje politické ciele, prípadne ľahšie uskutočniť niektoré politické kšefty. Republikáni si tak opäť ako rukojemníci berú nielen americkú ekonomiku, ale vlastne ekonomiku globálnu. Pretože ekonomický význam Spojených štátov je vskutku globálny.

Súčasný limit federálneho dlhu je schválený na úrovni 31,4 bilióna dolárov. Vzhľadom na to, že je to nedostačujúca suma, musela ministerka financií USA Janet Yellenová už pristúpiť k mimoriadnym úsporným opatreniam, ktoré odvracajú krízu aspoň v období do začiatku tohtoročného júna.

Opatrenia spočívajú napríklad v zadržaní pravidelných príspevkov do dôchodkového fondu federálnych zamestnancov. Získané prostriedky sú využité na splácanie dlhu. Ak by sa však politický klinč nevyriešil do spomínaného začiatku júna, situácia sa citeľne zhorší. Potom by Bidenova administratíva musela napríklad pristúpiť k odloženiu výplaty sociálnych dávok.

V krajnom prípade by naozaj mohla nastať platobná neschopnosť USA. Tá by však nepramenila z toho, že Spojené štáty nemôžu nájsť peniaze na splácanie svojich dlhov, ale z toho, že ich politická reprezentácia sa nie je ochotná dohodnúť na ďalšom požičiavaní týchto peňazí, nad rámec daného dlhového stropu.

Platobná neschopnosť by podviazala dôveru najmä zahraničných investorov v ekonomiku USA av dlhopisy americkej vlády. Viedla by tak napríklad k trvalejšiemu nárastu nákladnosti obsluhy amerického dlhu. Iste by sa však tiež dostavil otras na finančných trhoch po celom svete, pretože by išlo o situáciu globálne závažnú a úplne bezprecedentnú.

Pokiaľ takzvaná „čierna labuť“ – teda udalosť nepredvídateľná a zároveň s transformatívnym dopadom na spoločnosť či ekonomiku – priletela v uplynulých rokoch v podobe covidu a vojny na Ukrajine, tento rok môže nadobudnúť podobu práve otrasu súvisiaceho s možnou platobnou neschopnosťou USA. Tejto „čiernej labuti“ sa však dá ľahko vyhnúť. Stačí keď na Kapitole zavládne trocha rozumu a štipka štátnictva.

Lukáš Kovanda: Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.