Amerika by mala prehodnotiť svoju ekonomickú vojnu s Čínou

Iba dni pred tým, ako Biely dom zverejnil novú národnú bezpečnostnú stratégiu, administratíva prezidenta Joea Bidena oznámila rozsiahle vývozné obmedzenia, ktorých cieľom je zabrániť Číne v technologickom pokroku. „Svet sa mení,“ poznamenáva Národná bezpečnostná stratégia – a USA evidentne reagujú vyhlásením ekonomickej vojny Číne, pričom obchod využívajú ako svoju primárnu zbraň.

Napriek tomu tento vývoj mainstreamové médiá pokrývajú iba letmo. Ako poznamenáva Edward Luce z Financial Times: „Superveľmoc vyhlásila vojnu veľkej mocnosti a nikto si to nevšimol“. Možno to nie je prekvapujúce, vzhľadom na nestálosť spravodajského cyklu a konkurenčné príbehy o prepúšťaní na Twitteri a krachoch kryptomien. Ale nová politika USA voči Číne bude oveľa väčšie následky ako ktorýkoľvek z týchto príbehov.

Zoberte len do úvahy návrh poradcu pre národnú bezpečnosť USA Jakea Sullivana zo septembra, že najväčšej svetovej ekonomike už nestačí len konkurovať svojim ekonomickým rivalom prostredníctvom technologických inovácií. Z toho vyplýva, že Amerika musí urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zadržala týchto súperov a spôsobila im čo najviac ekonomickej bolesti. Tento výhľad však jasne signalizuje slabosť. Je to priznanie, že politika zameraná na zvýšenie vlastnej ekonomickej konkurencieschopnosti Ameriky môže mať len obmedzený úspech.

Nové vývozné obmedzenia sa ospravedlňujú v mene národnej bezpečnosti, aby vyriešili vojensko-civilnú fúziu, ktorú Čína praktizuje. Národná bezpečnosť je vždy príťažlivým argumentom, čo je pravdepodobne dôvod, prečo sa nová ekonomická politika USA voči Číne stretla so súhlasom oboch strán. Stratégia je však veľmi problematická.

Po prvé, hoci argument národnej bezpečnosti sa dá ľahko vysloviť, je ťažké ho overiť. Presne takéto argumenty viedli k dlhej a nákladnej vojne v Iraku, ktorá pokračovala aj po tom, čo sa ukázalo, že odôvodnenie vojny – údajná hrozba irackých zbraní hromadného ničenia – je nepodložená. Aj keď sa Čína za posledných desať rokov určite zmenila, nie je to Rusko. Je prehnané uvaliť prísne ekonomické sankcie zo strachu z toho, čo by Čína mohla urobiť na Taiwane alebo v Juhočínskom mori. Horšie je, že sankcie voči Číne by sa teraz mohli vypomstiť tým, že by prinútili jej lídrov, aby prijali agresívnejší postoj.

Každý tovar má potenciál na civilné aj vojenské využitie. Vojakov treba kŕmiť a obliekať, mali by sa teda potraviny a oblečenie obmedziť ako tovar s dvojakým použitím? Technológia vyvinutá pre komerčné využitie sa často využíva na vojenské účely a armáda bola vždy jedným z hlavných klientov pre moderné technológie. Ak však ide o národnú bezpečnosť, USA by mali zastaviť všetok obchod s nepriateľskými krajinami, nielen obchod s technologicky vyspelými produktmi. USA sa už možno uberajú týmto smerom s myšlienkou „friend-shoringu“. História však ukazuje, že naši priatelia dnes nemusia byť našimi priateľmi zajtra.

V skutočnosti sú kroky Ameriky proti Číne menej o národnej bezpečnosti a viac o ekonomickej nadvláde. Ak bude pokračovať, pôsobivý pokrok, ktorý Čína dosiahla za posledné tri desaťročia, by z nej skutočne mohol urobiť najdôležitejšiu svetovú ekonomiku. Je však nesprávne predpokladať, že globálny blahobyt je hra s nulovým súčtom a že vzostup Číny znamená úpadok Ameriky.