Americkú ekonomiku čaká veľmi silný rast. Otázka je, čo z neho ostane po ukončení stimulov

Posledné zasadnutie FEDu (americkej centrálnej banky) indikuje, že pravdepodobne stojíme pred najsilnejším rastom americkej ekonomiky od 80. rokov. Natíska sa však zásadná otázka: ide o zdravé oživenie, alebo sú predikované čísla rastu HDP, vytvárania pracovných miest a tiež samotné vyhliadky na ekonomický rast výrazne ovplyvnené veľkými finančnými injekciami centrálnych bánk a vlád? S tým súvisí otvorená obava, čo sa stane s malými a strednými firmami, keď sa ukončí poskytovanie covidových stimulov a vládna ochrana pred splácaním dlhov.

FED nepočíta s rastom základnej úrokovej sadzby

Finančné trhy na zasadnutí najviac zaujímali ekonomické prognózy a menová politika FEDu, ktoré ovplyvnili minuloročné decembrové a aktuálne marcové fiškálne stimuly. Tieto stimuly ešte dopĺňajú mesačné nákupy štátnych dlhopisov a hypotekárnych záložných listov v objeme minimálne 120 miliárd dolárov, kým podľa predseda Fedu Jeroma Powella nedôjde k úplnému oživeniu. J. Powell na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia jasne vyhlásil: „Budeme naďalej poskytovať ekonomike podporu, kým to bude potrebné.“

Prekvapujúce však bolo, že ekonomické projekcie členov FED-u nepočítajú s rastom základnej úrokovej sadzby do roku 2023. Trhy čakali, že sadzba porastie celkovo o 0,25 percenta do roku 2023. Ako to vyzeralo pri hlasovaní? Sedem z 18 politikov na zasadnutí predikovalo zvýšenie sadzieb v roku 2022 alebo 2023 oproti piatim v decembri. Miera inflácie sa posunula o niečo vyššie, kým skutočné výnosy klesli.

Rastové očakávania výrazne narástli

Ekonomika v USA pokračuje v zotavovaní z dopadov pandémie. FED pritom zdôrazňuje, že očakáva zlepšené vyhliadky ekonomického rastu a rast HDP v tomto roku o 6,5 percenta (meraný od 4. kvartálu 2020 do rovnakého obdobia tohto roka). Ak by sa tieto predikcie naplnili, išlo by o najrýchlejšie tempo rastu ekonomiky od roku 1983. Pritom ešte v decembri centrálna banka prognózovala výrazne nižší rast (4,2 %).

Po tom, ako inflácia výrazne klesla pod nastaveným cieľom 2 percentá, sa tvorcovia menovej politiky už minulý rok rozhodli ukončiť dlhodobú stratégiu preventívneho zvyšovania úrokových sadzieb. Tá bola totiž ako prevencia pred vysokou infláciou. Aktuálne sa FED usiluje o „infláciu po určitý čas mierne nad 2 percentá“, aby FED kompenzoval minulý deficit predtým, ako zváži zvýšenie sadzieb. Z toho vyplýva, že vyhliadky inflácie na rok 2021 sú 2,4 percenta a v ďalších rokoch sa predpokladá návrat späť k 2 precentám.

Zombie firmy po odznení stimulov

Otvorenou otázkou je ďalšia budúcnosť segmentu malých a stredných firiem. Aktuálne v americkej ekonomike chýba asi 10 miliónov pracovných miest. Sú to práve malé firmy, ktoré sú motorom ekonomiky a tvoria polovicu všetkých pracovných miest. Práve v tomto sektore sa zatiaľ pracovné miesta stratené v pandémii zatiaľ obnoviť nepodarilo.

Treba povedať, že Joe Biden naplno pokračuje vo veľkej podpore ekonomiky v podobe vládnych programov pomoci a úľav pre veriteľov. Týmto sa snaží, okrem iného, ochrániť malé a stredné podniky pred problémami spojenými so splácaním dlhov a potenciálnym zánikom. Mnoho malých firiem sa dostalo počas pandémie do podoby zombie firiem (keď príjmy firmy nepokrývajú ani náklady na úroky z dlhov) a v tomto „stave prežívania“ ich udržiava program na ochranu proti splácaniu dlhov (PPP) a ďalšie stimulačné programy. Tieto firmy zatiaľ dokázali znížiť náklady a stlačili aj mzdy, pričom im prenajímatelia a veritelia umožnili flexibilne splácať nájomné a spravovať dlhy.

Logicky sa však natíska otázka, či a ako dokážu tieto firmy prežiť po vypršaní vládnych programov pomoci (pravdepodobne na konci tohto roka vzhľadom na nový stimulačný balík), na ktorých sú závislé. Ak zohľadníme výrazné znehodnocovanie amerického dolára aj vďaka krokom smerujúcich k rastu inflácie nad dve  percentá, dá sa očakávať ďalšie oslabovanie meny a prepad importu. V nasledujúcich rokoch bude zaujímavé sledovať počínanie si najväčšej ekonomiky sveta.

Lukáš Baloga

Popri štúdiu na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave zbieral prvé skúsenosti ako junior analytik v brokerských spoločnostiach. Nedávno ukončil postgraduálne štúdium na NTU v Nottinghame. Ako hlavný analytik ProfitLevel a pracovník dealingu sa v súčasnosti venuje predovšetkým makroekonomickému dianiu a jeho aplikovaniu na finančné trhy. Jeho prácou je zároveň príprava podkladov pre investovanie do rôznych finančných nástrojov.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora