Naposledy sme stručne načrtli históriu čínskeho trvalého hladu po rope. Nás však zaujíma, ako sa tento hlad (a jeho vplyv na rovnováhu trhu s ropou) bude vyvíjať ďalej.
Importné kvóty
Pri ďalšom vývoji by mali zohrať svoju úlohu relatívne naplnené kapacity zásobníkov a tiež importné kvóty. Od apríla do septembra 2020 vzrástli importy o 1,6 milióna barelov medziročne, teda o 17 percent.
Toto významne podporilo ceny ropy, keď mala ekonomika problém kvôli pandémii. Čína bola jediná krajina, ktorá dokázala medziročne zvýšiť import. Spotreba však nerástla – ako sme už spomínali, veľké objemy išli do zásobníkov. Ceny boli výborné, 50 – 70 percentné zľavy medziročne má Čína najradšej.
Súkromné rafinérie však musia dodržiavať importné kvóty (štátnych sa to, samozrejme, netýka). Celý objem kvót na rok 2020 sa vyčerpal pritom už v septembri.
V novembri Peking ohlásil, že súkromným rafinériám zvyšuje kvótu na rok 2021 o 20 percent a to na 1 781 miliónov barelov (to znamená 4,9 milióna barelov denne), keďže boli spustené dve nové rafinérie s dennou kapacitou 520-tisíc barelov ropy. V prvom balíku ešte v decembri sa autorizoval objem 900 miliónov barelov, čo je historické maximum pre prvú časť balíka kvót.
Objem importov nemusí klesnúť
Importy sa v prvom štvrťroku 2021 rozbehli vo veľkom štýle a vzrástli o ďalší viac ako 1 milión barelov denne na medziročnej báze (viac ako 10 percent). Domáci trh však začal byť zaplavený palivami a marže rafinérií sa zrútili.
Vláda nariadila vyšetrovanie kvôli podozreniu , že kvóty sa obchádzajú a objem druhého balíka, ktorý bol autorizovaný v júni 2021, dosiahol len 257 miliónov barelov. To bolo o 35 percent menej, ako mohli súkromné rafinérie importovať v tomto čase pred rokom.
Očakáva sa, že výpadok súkromných rafinérií nahradia štátne, takže celkový objem importov nemusí klesnúť. Pred začiatkom štvrtého kvartálu (teda v septembri) sa bude autorizovať posledný balík kvót a bude zaujímavé sledovať, či bude uvoľnená celá zvyšná kvóta, alebo nie (pretože vláda môže s kvótami urobiť, čo uzná za vhodné).
Zostáva 624 miliónov barelov, ktoré ešte neboli autorizované. Vzhľadom na znížený objem druhého balíka je to objem, ktorý predstavuje trojnásobok tretieho balíka z roku 2020 (a ten bol ešte navyšovaný). Otázne je, či potrebuje Čína s takmer plnými zásobníkmi držať doteraz nastavené silné tempo rastu importov, keď sa cena ropy Brent dostala nad 70 USD za barel.
Vyčkávanie s plnými zásobníkmi
Pre odpoveď by sme sa mohli pozrieť aj do histórie. Situáciu trochu komplikuje fakt, že keď sa naposledy dostávali ceny ropy nad 70 USD za barel, práve sa začínalo „dobrodružstvo“ s importmi s Iránu.
Napriek tomu sa dá vidieť zaujímavá súvislosť. Pozrime sa na situáciu cez polročné kĺzavé medziročné priemery (importov aj ceny ropy). Importy ropy do Číny sú totiž výrazne sezónne, väčšie objemy sa importujú na prelome rokov, počas leta objemy klesajú.
Ako cena ropy rástla (polročný kĺzavý priemer sa dostal od medziročného rastu menej ako 20 percent až k 40 percentám, vtedy cena kulminovala pri 80 dolárov za barel), tempo rastu importov kleslo o polovicu, z 800-tisíc medziročne na 400-tisíc barelov. To bolo od apríla do novembra 2018.
Akonáhle začala cena ropy padať, tempo importov sa dostalo na nové maximá. To trvalo od decembra 2018 do apríla 2019. Ďalšia silná vlna medziročného poklesu ropy prišla od júna do decembra 2020, kedy sa ceny ropy medziročne prepadli až o 40 percent.
Prvé zníženie tempa od roku 2014
Tempo rastu importov išlo až na dvojnásobok, zo 600-tisíc až na 1,2 milióna barelov denne. Od apríla 2021 však cena ropy medziročne neklesá prvý raz od mája 2019. V máji už dokonca medziročne rástla, po prvýkrát za dva roky.
Čo urobila Čína? Po prvýkrát za posledné roky (minimálne od roku 2014) znížila medziročné tempo importov. A to môže znamenať, že Čína nepotrebuje importovať ropu za každú cenu, pretože má viac ako dostatočné zásoby (a momentálne aj prezásobený trh s palivami).
Preto môže čerpať zásoby a v prípade zaujímavejších cien ropy zásobníky opäť doplniť. Pretože, ako sme už povedali, Čína je swingový importér. Ak niektorí obchodníci očakávajú, že čínsky dopyt sa teraz skokovo obnoví a opäť bude dosahovať podobné tempá rastu ako v prvom štvrťroku, môžu byť sklamaní.
Podobný rast importov, ako sme videli minulý rok, už pravdepodobne neuvidíme. Na druhej strane, v prípade výpredaja na trhoch s ropou má Čína určite pripravené nejaké úložné kapacity, kde sa zmestia desiatky miliónov barelov ropy – ak bude cena zaujímavá. História však naznačuje, že ceny ropy Brent na úrovni 70 USD za barel Čína za zaujímavé rozhodne nepovažuje. Informácie pochádzajú zo stránok EIA.gov, OPEC.org, oilprice.com, zawya.com, spglobal.com a reuters.com.
- Tomáš Mikulík
- Tomáš Mikulík sa od doštudovania ekonomickej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici výhradne venuje analytickej činnosti v obore financií a kapitálových trhov. V období rokov 2011 až 2016 pôsobil ako analytik u brokera, neskôr ako analytik fondu a následne ako dealer štátnej banky. Od roku 2013 významne prispieva k formovaniu ropnej stratégie, ktorá sa stala finálnou investičnou stratégiou fondu HarBull Oil Fund. Jeho úlohou je kontinuálne anatomizovanie ekonomických dát ako aj dát finančného a ropného trhu, ktoré sú pre fungovanie fondu kľúčové.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
