Fialova vláda by hypotetickým zrušením dvoch štátnych sviatkov mohla tento rok získať do verejnej kasy zhruba osemnásť miliárd korún. To zhruba zodpovedá úspore zo zamýšľanej mimoriadnej júnovej valorizácie. Ak by sa teda zrušili dva sviatky, dôchodcovia by mohli mať valorizovaný dôchodok bez toho, aby sa pritom štát ďalej zadlžil.
Česko by v tom v EÚ nebolo samo. Veď Dánsko zrušilo sviatok „Veľký deň modlitieb", čo jeho rozpočtu zaistí v prepočte približne desať miliárd korún.
Keby sa to stalo na Slovensku, je tu revolúcia. No bolesť z nezodpovednosti ešte len príde
Odkiaľ sa vlastne berie záver, že by to českej verejnej pokladni vynieslo osemnásť miliárd? Uvážme navyše, že tento záver má svoj podstatný háčik.
Keď sa v roku 2016 zavádzal nový štátny sviatok, Veľký piatok, ministerstvo financií vtedy v príslušnej dôvodovej správe uviedlo, že deň voľna navyše pripraví ekonomiku o 0,4 percenta hrubého domáceho produktu.
Nominálny hrubý domáci produkt predstavoval v roku 2016 celkom zhruba 4 800 miliárd korún. Podiel 0,4 percenta z tejto sumy zodpovedá 19,2 miliardy korún. Treba však uviesť, že spomínaný odhad ministerstva financií patril k tým vyšším. Napríklad spoločnosť Deloitte vtedy odhadla stratu zo zavedenia ďalšieho sviatku na 11,4 miliardy korún. To zodpovedá približne 0,24 percenta vtedajšieho nominálneho HDP.
Predpokladajme, že skutočná strata sa nachádza niekde medzi týmito dvoma hodnotami, a zodpovedá tak 0,35 percenta HDP. V tomto roku má podľa najnovšej prognózy ministerstva financií predstavovať nominálny HDP približne 7 310 miliárd korún. Z tejto sumy zodpovedá podielu 0,35 percenta suma 25,6 miliardy korún.
V prípade zrušenia dvoch sviatkov - vrátane napríklad práve len nedávno zavedeného voľna na Veľký piatok - samozrejme hovoríme naopak o zisku pre ekonomiku, a to v rozsahu nielen 25,6 percenta, zodpovedajúcom efektu zrušenia jedného sviatku, ale až 51,2 miliardy korún, pokiaľ by sa teda rušili sviatky dva. To je teda zisk pre celú ekonomiku. Lenže koľko z toho, z tejto „sumy navyše“, by pripadlo verejnej pokladni?
Zložená daňová kvóta, ktorá vyjadruje celkovú daňovú záťaž, vrátane odvodov, tento rok podľa návrhu rozpočtu na rok 2023 predstavuje 34,5 percenta HDP. Pokiaľ túto percentuálnu čiastku vztiahneme k uvedenému údaju 51,2 miliardy korún, získavame 17,7 miliardy korún. Toľko by teda verejná kasa mohla získať na daniach a odvodoch v prípade zrušenia svojich sviatkov.
Ako už je povedané, suma zhruba osemnástich miliárd korún by približne pokrývala výdavky, ktoré chce teraz vláda ušetriť znížením júnovej valorizácie. Z hľadiska tohto roku by tak mohlo byť „vystarané“. Pracujúci ľudia by skrátka zrieknutím sa dvoch sviatkov dôchodcom zarobili na „riadne“ uskutočnenie mimoriadnej júnovej valorizácie. Penzisti by si rozdelili takmer dvadsať miliárd korún navyše, ktoré by im zaistili pracujúcich vyšším pracovným úsilím - a teda väčšími daňami a odvodmi.
Spomínaný „háčik“ tkvie v tom, že „vystarané“ by bolo len pre tento rok. Už v budúcom roku dôchodky ďalej porastú. A porastú rýchlejšie, ak sa neobmedzí tohtoročná júnová valorizácia. Takže v budúcom roku by potom bolo treba rušiť ďalšie sviatky, nad rámec dvoch zrušených tento rok, aby bolo možné navýšené dôchodky pokryť bez ďalšieho nárastu dlhu.
Dôležité je tiež zvážiť, ktorý sviatok by sa vlastne rušil. Ekonomická strata totiž vyplýva z toho, že ľudia majú vo sviatočný deň, v deň pracovného pokoja, spravidla voľno, a nie sú teda ekonomicky aktívni. Lenže vplyv tejto ich neaktivity do HDP môže byť čiastočne tlmený tým, že majú viac voľného času, napríklad aj na nákupy, teda na spotrebu. Takže strata ekonomiky zo sviatku, pri ktorom zostávajú obchody otvorené, je menšia ako zo sviatku, pri ktorom sú zatvorené. Najväčší efekt by teda malo rušenie tých sviatkov, počas ktorých ľudia ani nemôžu nakupovať.
Z trinástich sviatkov sú však tento rok obchody (a plochou nad 200 metrov štvorcových) zatvorené iba počas ôsmich z nich. Z nich si možno hypoteticky predstaviť zrušenie Dňa českej štátnosti, ktoré pripadá na 28. septembra. Ak by sa rušili sviatky, pri ktorých zostávajú obchody otvorené, zisk ekonomiky, a teda aj verejné kasy bude o niečo nižší, než je uvedený odhad osemnástich miliárd.
- Lukáš Kovanda
Český ekonóm. Pôsobí ako hlavný ekonóm Trinity Bank. Analyzuje a komentuje makroekonomické témy, investície, aj nové fenomény ako kryptomeny a fintech. Prednáša na Národohospodárskej fakulte Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Je členom vedeckého grémia Českej bankovej asociácie. Pôsobí aj ako socioekonomický analytik pri OSN. Je autorom viacerých titulov ekonomickej literatúry.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
