Kľúčovou otázkou týchto týždňov je, či sa americkému Federálnemu rezervnému systému podarí zatlačiť na zníženie rekordnej inflácie bez toho, aby vyvolal recesiu. V dnešnej situácii ide skutočne o povestné „balancovanie na hrane noža“. Trhy totiž tak citlivo reagujú na akékoľvek správy, a to aj tie druhotriedne, že opatrenia Federálneho rezervného systému (FED) či vyjadrenia jeho predstaviteľov nemusia pre upokojenie trhov stačiť.
Uvedomuje si to aj predseda FEDu Jerome Powell, ktorý sa od konca júna snaží v každom vyjadrení presviedčať verejnosť, že zvyšovanie úrokových sadzieb bude na jednej strane rýchle a dosiahne v krátkom čase úroveň, ktorá reálne postačí na potlačenie inflácie, a na druhej strane nedôjde k obmedzeniu úverovania firiem, a teda USA sa vyhnú priškrteniu ekonomiky a recesii.
V USA to na recesiu (zatiaľ) nevyzerá
Inak povedané, Powell neustále zdôrazňuje, že stále dúfa v „mäkké pristátie“ pripravovaných opatrení. Pozornosť trhov sa preto zameriava na štatistiky, ktoré „indikujú“, či vývoj ide skutočne týmto smerom. Jednu z nich je nezamestnanosť alebo počet voľných pracovných miest.
Najnovšie dáta tzv. Job Openings and Labor Turnover Survey (čiže štatistika voľných pracovných pozícií a fluktuácie) z minulého týždňa posielajú pozitívne odkazy. Aj keď celkový počet voľných pracovných miest jemne klesol, celkové číslo je výrazne vyššie ako v ktoromkoľvek mesiaci po uvoľňovaní pandemických opatrení v roku 2021.
Odborníci tieto čísla interpretujú tak, že pri danom počte firiem hľadajúcich nových zamestnancov je pravdepodobnosť rýchleho príchodu recesie nízka. Mierny optimizmus reflektuje napríklad aj kľúčový americký index S&P 500, ktorý zastavil koncom júna dlhý pokles a aktuálne je relatívne stabilizovaný.
V Európe pozitívne prekvapili nižšie počty nezamestnaných
Európa je na tom vo všeobecnosti výrazne horšie. Je to predovšetkým následok energetickej krízy, ktorá je na starom kontinente najvýraznejšia v porovnaní s ďalšími regiónmi sveta. Presne o „obrovskom efekte“ energetických šokov hovorila aj prezidentka ECB Christine Lagardeová na zatiaľ poslednom zasadnutí ECB. Skrátka, Európa je najviac závislá na ruskej rope a zemnom plyne, tým pádom je dopad vysokých cien a nestability dodávok v Európe cítiť najvýraznejšie.
Európska centrálna banka už dávnejšie priznala, že vplyv rastu cien energií na celkovú infláciu výrazne podcenila. O to skôr by trhy čakali, že ECB sa konečne „rozhýbe“ a zvýšiť základné úrokové sadzby. Aj keď centrálna banka ich júlové navýšenie o 0,25 avizovala pred vyše mesiacom, zatiaľ sa tak nestalo. Prvého júla síce mala ECB ukončiť svoj program nákupu dlhopisov, s tým však už trhy počítajú dlhšie. Podstatné je zvýšenie základných úrokových sadzieb o 0,25 percenta v júli a ďalšie zvýšenia ešte v tomto roku, ktoré zatiaľ zostávajú stále len na papieri.
Čo však prekvapilo pozitívne boli nižšie počty nezamestnaných osôb voči predikciám. Ku koncu júna sa očakávala nezamestnanosť vo výške 6,8 percenta, avšak reálne číslo bolo priaznivejšie. Konkrétne priemerná nezamestnanosť v EÚ dosiahla 6,6 percenta. Toto je ďalší parameter, ktorý hovorí v prospech zvýšenia výnosových kreditných sadzieb (ECR).
Euro voči doláru klesá: koniec tunela zatiaľ nevidno
Dolár s výrazne vyššími úrokovými sadzbami a (minimálne zatiaľ) menším rizikom recesie je v časoch neistoty pre investorov bezpečným prístavom. A keďže ECB stále váha so zvyšovaním úrokových sadzieb, presun financií z eur do dolárov pokračuje. A tým pádom sa nič nemení na vysokom tlaku na menový pár EUR/USD a oslabovaním eura.
Ešte koncom júna to potenciálne vyzeralo na formovanie nového dna na úrovni 1,04, ktoré by za priaznivých okolností mohlo pomôcť euru k obratu a posilneniu voči doláru. Tieto očakávania sa nepotvrdili a euro a dolár sa ďalej blížia k parite. Ak sa nič v blízkej dobe nezmení, budeme svedkami, ako bude mať euro po prvýkrát od roku 2000 nižšiu hodnotu ako dolár.
- Jozo Perić
Chorvát Jozo Perić je skúsený obchodník s certifikátom Advanced CySEC. Od roku 2019 pôsobí ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venuje sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov. J. Perič vyštudoval Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. V roku 2015 sa začal profesionálne zaoberať obchodmi na kapitálových trhoch.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora