Ako sa streliť do nohy a bolesť nechať pocítiť iných

Koronavírus nezasiahol len našu imunitu a zdravotníctvo, ale aj našu prácu a ekonomiku. Nikde to nebolo také zreteľné ako v USA, kde prišli o prácu desiatky miliónov ľudí. Čo sa nimi stalo? Časť si našla iné zamestnanie, časť osekala výdavky a ostala žiť z úspor, časť prežíva z dávok. Ale sú aj ľudia, ktorým nestačili dávky, nemali úspory a nenašli si zamestnanie. Aká možnosť ostala pre nich?

Dve slová: zdieľaná ekonomika. Všetky možné „fušky“ cez platformy predstavujú posledné záchranné koleso pre milióny ľudí. Môžu si vďaka tomu flexibilne, rýchlo a jednoducho privyrobiť. Potrebujú len odhodlanie, auto, motorku alebo bicykel. A môžu voziť ľudí, jedlo, balíčky alebo celé nákupy.

Jasné, možno to nie je najlepšia práca pod slnkom, ale každú prácu treba porovnávať s druhou najlepšou alternatívou. A tá nie je pre mnohých príliš ružová.

Tento typ práce na platformách sa v USA vykonáva cez inštitút tzv. nezávislých kontraktorov – niečo ako slovenská zjednodušená živnosť. A práve to je tŕňom v oku pre určitých ľudí. Možno ich poznáte - chcú vám pomôcť, aj keď o to nestojíte a pomôžu vám, aj keby vás to malo zmrzačiť. Sú to politici.  

Štyri kroky ako si streliť do vlastnej nohy a bolesť nechať pocítiť iných:

1. krok: Pomáhať zakazovaním

Politici v Kalifornii dostali nápad: nechajú odborárov pomôcť ľudom pracujúcim na platformách zdieľanej ekonomiky. A tých nenapadlo nič lepšie ako spraviť zo všetkých nezávislých kontraktorov kmeňových zamestnancov platforiem. Minulý rok napísali a schválili zákon s názvom „AB5“.

Kalifornskí politici a odborári nevedia ani zákaz spraviť poriadne. Zákon napísali tak nešikovne, že živnosť okrem pracovníkom platforiem (ktorých mala táto úprava „chrániť“) zakázali aj mnohým freelancerom a slobodným povolaniam v Kalifornii, ktorí nemajú nič spoločné s platformami.

2.  krok: Pomáhať udeľovaním výnimiek zo zákazu

Boj proti platformám zdieľanej ekonomiky tak odrazu spôsobil existenčné problémy napríklad novinárom, fotografom, hudobníkom, grafikom a iným tvorcom obsahu v médiách. Tí dostali limity, koľko toho môžu vytvoriť do roka bez toho, aby sa stali zamestnancami. Hneď ako zákon nadobudol účinnosť, začali jeho tvorcovia sľubovať zmeny a dodatky.

Ďalšou zasiahnutou profesiou boli vodiči kamiónov, ktorí podali žalobu pre protiústavnosť regulácie a federálny sudca dočasne pozastavil platnosť zákona pre ich profesiu.

Menej šťastia mali spomínaní novinári, ktorým sudca nevyhovel a musia sa zmieriť s tým, že nemôžu do roka publikovať viac ako 35 článkov. Na to vydavateľ Vox Media ohlásil, že prerušuje spoluprácu s 200 novinármi v Kalifornii. A bývalý starosta San Francisca, Mayor Willie Brown, musel po 12 rokoch prestať s písaním stĺpčekov do novín San Francisco Chronicle. Keby totižto tento rok napísal ešte jeden článok, musel by sa stať zamestnancom novín.

Výsledkom týchto všetkých žalôb, protestov, hnevu a lobovania bola reforma zákona AB5, v rámci ktorej politici udelili dodatočných 55 výnimiek pre rôzne profesie. Dočkali sa napríklad roznášači novín, poisťováci, obchoďáci, architekti, odhadcovia nehnuteľností a tak ďalej. Do dnešného dňa je takto v zákone nadefinovaných viac ako 100 výnimiek.

3.  krok: Zakázaný zákaz pre zdieľanú ekonomiku

Spolu s voľbami amerického prezidenta sa v Kalifornii uskutočnila aj séria referend. Jedno s názvom Proposition 22 sa týkalo platnosti zákona „AB5“ pre pracovníkov na platformách zdieľanej ekonomiky. A výsledok prekvapil nejedného odborára. Kalifornčania si vybrali slobodu voľby. Kruh sa tak uzavrel. Ľudia odhlasovali zrušenie platnosti zákona na skupinu pracujúcich, kvôli ktorej ho odborári napísali.

Ostal tak v platnosti zákon plný výnimiek, ktorý znepríjemňuje život povolaniam, ktoré nemajú dostatočnú lobistickú a právnu silu, aby si vybojovali výnimku – napríklad spomínaní vodiči kamiónov a novinári, ktorí stále tŕpnu, čo s nimi bude.

4.  krok: Čo by malo nasledovať

Zrušiť celý zákon AB5 aj s jeho výnimkami. To by určite potešilo nejedného nezamestnaného, ktorý stratil prácu v prebiehajúcej koronakríze.  Ale to sa asi tak skoro nestane. Jeden z autorov zákona sa nechal počuť, že: „Legislatívu nezrušíme... Je to veľká reforma. Myslím si, že je dôležité počúvať každého, ale nie sme schopní vyriešiť problémy každého človeka... Ľudia sa prispôsobujú a budú sa prispôsobovať aj ďalej...“

EÚ a Biden

Dobré správy v tejto oblasti netreba čakať ani od nového šéfa Bieleho domu. Administratíva Joea Bidena uisťuje, že: „pracovníci v zdieľanej ekonomike dostanú právne benefity a zamestnaneckú ochranu, ktorú si zaslúžia“.

Ale pozor, zlé správy nechodia len spoza oceánu. Aj v EÚ sa musíme mať na pozore. V bruselských útrobách sa začína miesiť cesto na novú reguláciu a nie je ešte úplne jasné, ako to dopadne. V publikovanej štúdii Európskej komisie sa už úradníci zamýšľajú nad zamestnaneckým statusom, prístupom k informáciám a pracovnými podmienkami pracovníkom na platformách.  

Tu si môžete prečítať krátke stanovisko INESSu, ktoré sme spolu s ďalšími think-tankmi poslali Európskej komisii. Text bol pôvodne publikovaný v newsletteri INESS: Pokrok bez povolenia.

Zdroj: EMIL VAŠKO

Róbert Chovanculiak (31)

Vyštudoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Do inštitútu INESS nastúpil v roku 2015. Predtým pôsobil ako analytik v Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania. Venuje sa fungovaniu verejného sektora, internetovým technológiám a školstvu.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora