Keď poviete, že kvalitnejšie vzdelávanie je najlepšia investícia do budúcnosti mladého človeka, dostane sa vám oduševneného pritakávania. Keď však navrhnete, aby si mladí ľudia túto investíciu aj sami financovali, schytáte spŕšku kritiky.

Nebudem sa teraz do podrobností venovať mnohým výhodám spoplatnenia vysokoškolského vzdelávania. Že ľudia robia lepšie rozhodnutia, keď idú s kožou na trh a nesú náklady svojich rozhodnutí, alebo že bezplatné vysoké školstvo je vlastne neadresná sociálna pomoc hornej polovici bohatších Slovákov.

Skôr ma zaujíma odpoveď na asi najčastejšiu kritiku spoplatnenia vzdelávania: „Ako si ho potom budú môcť mladí ľudia dovoliť?“

Skúsenosti odinakiaľ

Na túto výhradu sa dá odpovedať jednoducho. Ukážete mnohé krajiny, kde je vzdelávanie spoplatnené a mladí ľudia tam napriek tomu húfne študujú na vysokých školách. Na svoju najlepšiu investíciu do budúcnosti si jednoducho požičajú peniaze.

Samozrejme, oná najlepšia investícia sa nemusí ukázať ako zisková. Všetci sme počuli príbehy o amerických študentoch, ktorí majú v rukách diplom z kulturológie, na chrbte veľký dlh a pred sebou nie príliš ružovú kariéru na zákazníckom oddelení veľkého korporátu. Tu môžeme aspoň skonštatovať, že náklady stratových investícií neboli socializované na účet daňových poplatníkov.

V skutočnosti to však väčšinou nedopadne tak zle. Aj v praxi ťažko uplatniteľné diplomy vedia plniť aspoň signalizačnú funkciu a prinesú svojmu držiteľovi šancu na lepšie zamestnanie.

Mladý človek ako startup na dvoch nohách

Zadlžovanie sa však nie je jediný spôsob, ako sa dajú získať peniaze na investíciu do budúcnosti. Začínajúci podnikatelia sa nemusia spoliehať len na úvery od bánk. Môžu ísť aj za investormi a ponúknuť im podiel vo svojej firme výmenou za ich peniaze.

Toto je možnosť, ktorá mladým ľudom ako potenciálnym študentom v praxi dlho chýbala. Nie je ľahké kúpiť si podiel na talente stredoškoláka. Aj keď v teoretickej rovne o tejto možnosti písal slávny ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny Milton Friedman už v roku 1955.

Toto sa však teraz mení. Nedávno sa objavili pokusy podnikateľov umožniť mladým ľudom predať podiel na príjme svojho budúceho „ja“ výmenou za prefinancovanie súčasného vzdelávania. Doslova tak môžete nakúpiť akcie mladého človeka.

Tento finančný nástroj nesie názov „dohoda o zdieľanom príjme“ (Income share agreement) a už funguje vo Veľkej Británii (StepEx) alebo USA. Princíp je jednoduchý: študent sa zaviaže, že ak mu investor prefinancuje vzdelávanie, bude mu neskôr už ako zamestnanec platiť nejaké percento zo svojich príjmov. Zvyčajne dohoda obsahuje hranicu príjmu, pod ktorú absolvent nemusí platiť nič a keď chce, môže sa za určitý poplatok „vykúpiť“.

Výhody na zamyslenie

Takýto spôsob financovania má oproti klasickému zadlžovaniu sa niekoľko výhod. Konkrétne, menej rizika a viac motivácie. Menej rizika pre absolventov, ktorým – keď si po štúdiu nenájdu hneď dobré platenú prácu alebo si ju nenájdu vôbec – neostane v rukách Čierny Peter v podobe ťažko splatiteľného dlhu.

Pri zdieľanom príjme sa splátka absolventa bude odvíjať od toho, ako sa mu bude dariť. Keď ostane nezamestnaný alebo si nájde slabo platenú prácu, nemusí splácať žiadny dlh.

Riziko neúspechu na trhu práce teda nezaniká. Len sa presúva na investora, ktorý má preto silnú motiváciu preplatiť len kvalitné vzdelanie, ktoré absolventovi naozaj pomôže zvýšiť jeho uplatniteľnosť v praxi.

Podobne ako počiatoční investori pomáhajú start-upom, konzultujú ich rozhodnutia a prepájajú ich s dôležitými ľuďmi; tak aj pri investovaní do budúcnosti človeka sa stávajú akýmisi profesijnými koučmi, ktorým ozaj záleží na dobrej kariére ich aktíva. Vysvetlia potenciálnemu študentovi, že diplom z kulturológie predstavuje príliš veľké riziko a odporučia mu vzhľadom na jeho schopnosti a situáciu na trhu práce nejakú racionálnejšiu voľbu.

Špeciálne je tento spôsob financovania vzdelávania vhodný pre študentov z chudobnejších rodín, ktorí nemajú zdroje anipotrebné známosti na štúdium a rozbehnutie kariéry.

Zapojiť aj školy

Výhody zdieľaného príjmy sa ešte znásobia, keď pod jednu strechu prejde investor aj poskytovateľ vzdelávania. V takejto situácii sú ešte lepšie zladené motivácie nielen vybrať, ale aj poskytnúť užitočné a kvalitné vzdelanie.

Školy, v ktorých platí študent dlhom, nenesú žiadnu priamu zodpovednosť za to, čo sa študent naučí – v zásade ich to nezaujíma. Sústredia sa hlavne na selekciu medzi lepšími a horšími študentmi cez rôzne testy, skúšky alebo záverečné práce. Tým lepším následne odovzdajú „pečiatku na čelo“ v podobe diplomu.

Naopak, ak škola investuje do vzdelávania cez zdieľaný príjem, tak je jej ziskovosť priamo závislá od úspechu absolventa na trhu práce. Za takýto podmienok si dvakrát rozmyslí, či a čo bude učiť.

Prípad Lambda School

A nejde len teoretické filozofovanie. V Kalifornii rastie popularita start-upu s názvom Lambda School. Táto škola poskytuje intenzívne online kurzy programovania. Celý kurz trvá 9 mesiacov a svojou štruktúrou sa podobá skôr na zamestnanie. Za počítač si študent sadá každý pracovný deň od ôsmej rána do piatej poobede a vyvíja skutočné aplikácie ako súčasť vývojárskeho tímu. Výsledky tohto pracovného kempu sú zatiaľ výborné. Až 86 percent ich absolventov si do 180 dní našlo prácu v IT fachu, kde zarábajú v priemere viac ako 5-tisíc dolárov mesačne.

A koľko za tento super kurz študenti zaplatia? Ak im kurz nepomôže a nezamestnajú sa, tak nič a po piatich rokoch im záväzok zanikne. Ak sa zamestnajú, ale budú zarábať menej ako 4 160 USD mesačne, tak znova nič. Len v prípade, že si absolvent nájde dobre platenú prácu, bude dva roky platiť 17 percent zo svojej mzdy. Maximálne však 30-tisíc dolárov.

Nedávno Lambda spustila dodatočnú službu štipendií, ktoré pomôžu študentom preklenúť ťažké obdobie 9 mesiacov, keď nemôžu pracovať, ale musia z niečoho žiť. Porovnajte si to so študentami klasických univerzít, ktorí zvyčajne absolvujú 60 takýchto mesiacov.

Byrokracia v Kalifornii a pokrok bez povolenia

Ani Lambda School to však nemá také jednoduché. Okrem zákazníkov musí bojovať aj o povolenky od úradníkov. Kalifornský úrad pre vyššie vzdelávanie udelil nedávno start-upu stopku. V liste ho vyzval, aby okamžite prestal s učením, naberaním nových žiakov a odpojil si telefón. To všetko preto, lebo start-up vraj nedostal tú správnu pečiatku. Jeho zakladateľom bolo totižto v úvode povedané, že keďže nemajú fyzické triedy, nemusia sa registrovať na úrade. Úradníci však mali iný názor.

Lambda School tak v týchto týždňoch podala prihlášku; jej opečiatkovanie úradníkmi má však trvať až 6 mesiacov. Dovtedy bude Lambda School súčasťou fenoménu „pokrok bez povolenia“, ktorý popisujem v rovnomennej knihe.

Až čas ukáže, či je táto inovácia v oblasti spoplatnenia vzdelávania životaschopná a či priláka potrebnú masu investorov, vzdelávacích inštitúcií a hlavne študentov. Na Slovensku by to však takýto start-up mal pravdepodobne ťažké. Tu sa stále hráme na to, že investícia do súkromnej kariéry človeka je služba, na ktorú sa mu majú všetci ostatní poskladať.

Výsledkom je, že vznikajú rôzne sekundárne problémy ako nízka kvalita vzdelávania, množstvo ťažko uplatniteľných odborov, absolventi, ktorí na svoju prácu nepotrebovali vysokú školu, alebo lekári, ktorých chcú politici spätne pokutovať za rozhodnutie zamestnať sa v zahraničí.  

Róbert Chovanculiak, analytik INESS