Ako poľnohospodári zdochýňajú s vyššou maržou ako v IT

V podstate je to veľmi jednoduché. Je dôležité, aby potraviny v obchodoch boli lacné, no poľnohospodárov zároveň nikto nesmie tlačiť do nízkych cien. A tiež je neakceptovateľné dovoliť dovoz lacných potravín zo zahraničia. Známy hovorca z internetových mémov by reagoval: to mi nevychádza. A mal by pravdu.

Téma potravín je však politicky taká zaujímavá, že dáta musia ísť bokom. Príležitosť zacítil aj premiér Robert Fico a na sociálnej sieti sa posťažoval, že vo „svätom boji proti Rusku je všetko povolené, aj keby mali slovenskí poľnohospodári v mene ukrajinských záujmov zdochnúť.“ Pozrime sa, či agrosektor „naškrabká“ aspoň na svoj pohreb.

Mnohé sťažnosti poľnohospodárov sú logické. Otázkou dňa však je, do akej miery za ich problémy môže Brusel a nakoľko sú na príčinou byrokrati a politici z Bratislavy, lebo viaceré výhrady sa týkajú vyplácania pomoci. Slovensko má často komplikovanejšie pravidlá ako samotná EÚ, čo namiesto menších roľníkov zvýhodňuje veľkých hráčov s administratívnym aparátom. Nie je to nič nové, takzvaný goldplating európskych smerníc je bežný problém slovenských zákonodarcov.

Slušný zisk

V prípade poľnohospodárstva navyše treba zohľadniť rôznorodé problémy jednotlivých typov farmárov. Komplexne čísla nevyzerajú zle. Najaktuálnejšie dáta Finstatu ukazujú, že v roku 2022 mal sektor poľnohospodárstva po telekomunikáciách druhú najvyššiu EBITDA maržu. Pre objektivitu však treba povedať, že rok predtým boli až štvrtí.

Stále to však boli veľmi dobré čísla, v oboch prípadoch vyššie ako v IT sektore. Na dáta upozornil analytik INESS Martin Vlachynský a dodal, že „v absolútnych číslach bolo poľnohospodárstvo v roku 2022 ziskovejšie ako telekomunikácie a len o chlp menej ziskové ako maloobchod.“ Kumulatívne čísla často zakrývajú skutočnú situáciu, a to je aj prípad agrosektora.