Je rozdiel medzi tým, ako vnímajú infláciu obyvatelia EÚ a tým, ako ju vnímajú bežní Rusi?

Rusi dávajú oveľa väčší dôraz na národnú hrdosť ako na materiálny blahobyt – aspoň veľká časť z nich. Americká armáda vynakladá obrovské čiastky na zdravotné a sociálne poistenie a hlavne na starostlivosť o veteránov. Ruská armáda je v tomto smere k svojim ľuďom veľmi macošská. Ruskí civilisti sú zvyknutí, že z času na čas príde prudký pokles životnej úrovne a berú to ako zásah vyššej moci, s ktorým nemožno nič robiť.

Príklad: Američania a Briti vynakladali veľké úsilie, aby postupne zaplatili vojnové dlhy z 2. svetovej vojny. Stálo to veľa, ale podarilo sa. Sovietsky zväz naproti tomu „vyriešil“ svoje dlhy menovou reformou v roku 1947, kedy ľudia prišli o úspory a o celú hodnotu svojich vojnových dlhopisov. Moskva vie, že jej ľudia znesú takmer všetko a neváha to zneužiť vo svoj mocenský prospech.

Ale všetko má svoje medze. Spomienka na 80. roky, kedy som chodil na gymnázium. Mali sme prednášku od nejakého vysokopostaveného dôstojníka Československej ľudovej armády. Povedal zhruba toto: „Američania chcú postaviť systém protiraketovej obrany za tisíc miliárd dolárov a dúfajú, že tým Sovietov odzbroja. Ale Rusi sú schopní sa uskromniť a žiť len o zemiakoch, kapuste a červenej repe, len aby vyvinuli rovnaké alebo ešte lepšie zbrane.“

Nakoniec sa ukázalo, že dôstojník nemal pravdu: uskromňovania už bolo dosť a Rusi chceli konečne žiť lepšie. Režim padol, Sovietsky zväz sa zrútil. Rusi prežili dosť tvrdé 90. roky. A prečo je Putin stále tak populárny? Pretože začiatok jeho vlády sa kryje s dobou, kedy sa ekonomike začalo konečne dariť lepšie: vďaka rastu cien komodít a aj preto, že bolestivé ekonomické reformy Jeľcinovej vlády konečne zabrali. Ani Putin nevykonával spočiatku zlú hospodársku politiku. Zreformoval daňový systém, dal verejné financie do elementárneho poriadku a aspoň čiastočne stabilizoval menu.

Potom ale začala prevládať jeho neobmedzená túžba po moci a majetku. Teraz existuje riziko, že všetky úspechy dosiahnuté od roku 2 000 prídu navnivoč.

Čo by mohla EÚ robiť lepšie?

Domnievam sa, že Nemecko mohlo vystupovať tvrdšie a francúzsky prezident nemusel robiť Putinovi psychoterapeuta a kamoša, ktorému sa môže zverovať so svojimi problémami. Rovnako dodávky ťažkých zbraní mohli byť poskytnuté oveľa rýchlejšie. Spočiatku sa ale zdalo, že Rusi prekonajú úvodné problémy a obsadia Ukrajinu počas týždňov. Západ si preto nechcel Putina príliš rozhnevať. Ale s Putinom ani s predchádzajúcimi kremeľskými vládcami nešlo rokovať po dobrom. To si teraz Západ konečne uvedomuje.

Tu by som chcel ešte špeciálne spomenúť Veľkú Britániu, ktorá vzala vážne svoj podpis na Budapeštianskom memorande z roku 1994. V rámci tohto memoranda sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní s tým, že jej integritu a nezávislosť budú zaručovať USA, Veľká Británia a Rusko. Briti si vzápätí po začiatku invázie povedali, že nechcú opakovať Mníchov - a začali konať svoju zmluvnú povinnosť.

Pomôže Rusku Čína?

Čína sleduje čínske záujmy. Čínskym záujmom je, aby Rusko zostalo spojencom Pekingu, ale aby nebolo zbytočne silné. Peking potrebuje Rusko ako surovinovú základňu, ale nie ako superveľmoc, s ktorou by sa mal deliť o vplyv vo svete.

Preto Čína podporuje Rusko skôr slovne ako skutkami. V poslednej dobe, v kontexte ruských vojenských neúspechov, dokonca zaznievajú z Číny veľmi kritické ohlasy. Pragmatický Peking si totiž nechce znepriateliť Západ, ktorý je pre Čínu ešte dôležitejší ako trh a ako zdroj technológií. Priama vojenská pomoc je teda mimo hry. Nepriama pomoc sa môže odohrávať za podmienok, ktoré budú výhodné pre Čínu. Tá vníma Rusko ako zdroj surovín a tiež ako možný cieľ nevojenskej expanzie. Číňania sledujú politiku postupného, ​​nenásilného budovania pozícií. Svoj vplyv si kupujú investíciami než zbraňami. Kupujú podniky, pôdu, usadzujú sa v cieľovej krajine. Prosperujúce a vojensky silné Rusko nie je v čínskom záujme. V čínskom záujme je, aby Rusko ústretovo prijímalo čínskych investorov a kolonistov.

Mimochodom, Kazachstan, krajina politicky blízka Rusku, na rovinu odmietla vojenskú pomoc, a to aj napriek tomu, že kazašský prezident dlhuje Putinovi protislužbu za potlačenie násilného povstania v januári 2022. A dokonca aj Bielorusko dáva postupne od invázie ruky preč.

Očakávaš, že EÚ bude po vojne prosperovať?

Pokiaľ klesnú ceny komodít po ukončení vojny – čo možno čakať – potom sa prinajmenšom zmiernia nepríjemné inflačné tlaky. To by bola dobrá správa. Ukrajina určite ponúkne možnosť rozsiahlych investícií, počnúc infraštruktúrou a končiac vysokými technológiami. Ukazuje sa, že v odvetví IT je Ukrajina prekvapivo vyspelá. Systém riadenia delostreleckej paľby vyvinutý firmou GIS Art z Ľvova je momentálne zrejme najlepší na svete. Vďaka nemu (a tiež vďaka moderným západným kanónom a vďaka sieti StarLink Elona Muska) bol ruský postup na východe ochromený a ukrajinská armáda dokonca prešla do protiofenzívy.

Vstup Ukrajiny do EÚ zatiaľ nie je na programe dňa, ale raz k nemu pravdepodobne dôjde. Potom sa Česko a zrejme aj Slovenskou stanú čistými platcami do rozpočtu Únie, čo sa mnohým príjemcom dotácií nebude páčiť. Ale rozšírenie spoločného trhu by za to podľa môjho názoru stálo. Nehľadiac na to, že východné krídlo EÚ by tak získalo značnú politickú váhu.

V rozhovore sa ďalej dozviete, nakoľko je súčasná vojna vojnou ekonómie, či je na tom Rusko finančne dobre, ako ešte je možné zasiahnuť ruskú ekonomiku a mnoho ďalšieho.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora