Najnovším príkladom je priama podpora nemeckej vlády pre aerolínie Deutsche Lufthansa AG vo výške 6 miliárd eur, plus garancia za úvery vo výške 3 miliardy eur. Celkovo sa tak podpora, ktorú mimochodom už schválila aj Európska komisia, vyšplhala na neuveriteľnú výšku 9 miliárd eur.

Nechcem teraz hodnotiť, či je táto podpora v čase krízy správna a aký dopad to bude mať na konkurenciu a schopnosti iných prevádzkovateľov poskytovať alternatívne služby pre zákazníkov. Ale z pohľadu udržania zamestnanosti a celého sektora počas nasledujúceho veľmi náročného obdobia sa toto rozhodnutie nemeckej vlády dá pochopiť.

Čo je za mňa dôležitejšie je, aby takáto podpora bola správne štruktúrovaná, zohľadňovala trh a hlavne výsledky Lufthansy za posledné obdobie. Dôležité to je hlavne pre akcionárov a ich vieru v nastavené pravidlá, ktoré sú základným predpokladom fungovania trhového mechanizmu nielen v Nemecku, ale na celom svete.

Čo presne sa v Nemecku stalo?

Trhová kapitalizácia Deutsche Lufthansa je dnes cca 5 miliárd eur a predstavuje v podstate trhovú hodnotu spoločnosti kótovanej na burze. Inými slovami, ak by si chcel niekto kúpiť 100% spoločnosti, musel by vyplatiť všetkých súčasných akcionárov v tejto sume.

Kľúčové je, že nemecká vláda tento fakt zohľadňuje aj v štruktúre podpory a jej priama časť vo výške 6 miliárd eur sa skladá z 3 inštrumentov:

  • 300 mil. eur za nové akcie, ktoré predstavujú 20% podielu na spoločnosti (nie je to odkup pôvodných akcií, ale upísanie nových)
  •  4,7 miliardy eur vo forme tichej participácie, teda na akcie nekonvertibilnej pôžičky
  •   1 miliarda eur vo forme pôžičky, ktorá je v budúcnosti konvertibilná na akcie

Aj spomínaných 4,7 miliardy a aj tých 300 miliónov sú komponenty vlastného imania podľa IFRS, čiže spolu 5 miliardová injekcia od štátu sa rovná trhovej hodnote Lufthansy. Za 20% akcií teda poskytlo Nemecko peniaze vo výške trhovej hodnoty spoločnosti.

Samozrejme, súčasťou dohody je tiež mechanizmus zabezpečenia pre štát. Manažment naďalej plne kontroluje chod spoločnosti, čo je však na druhej strane kompenzované zákazom výplaty dividend do času, kým sa Lufthansa do roku 2026 nevyviaže zo všetkých inštrumentov popísaných vyššie.

Prečo by nás to malo zaujímať?

Slovensko dnes podľa posledných medializovaných informácií uvažuje o vstupe do sektora súkromných zdravotných poisťovní. Toto riešenie sa objavilo ako alternatíva namiesto jednoduchého riešenia navýšenia platby za poistencov štátu, ktoré doteraz štát využíval pri dofinancovaní zdravotníctva. Súčasná vláda tak zvažuje nenavýšiť platbu za poistencov štátu a nepostupovať rovnocenne voči každému jednému štátnemu poistencovi, či je to poistenec VšZP, Dôvery alebo Unionu.

Ak sa vláda rozhodne dofinancovať zdravotníctvo cez vstup do súkromných zdravotných poisťovní, minimálne by to malo byť pripravené ako v prípade Lufthansy. Teda vo forme priamej podpory poisťovní, ktorá by mala jednoznačne zohľadniť ich trhovú hodnotu.

Vypočítať trhovú hodnotu renomovanou spoločnosťou nie je náročné a stačí na to osloviť niektorú z renomovaných svetových spoločností, ktoré s tým majú dlhoročné skúsenosť.

A čo so štátnou poisťovňou?

Nechcem tým naznačiť, že som zástanca vstupu štátu do súkromných poisťovní, keďže na konci dňa to bude štát stáť viac kapacít a určite aj financií ako štandardné dofinancovanie sektora cez poistencov štátu. Ak sa však vláda rozhodne ísť touto cestou, môže to fungovať len ak sa obaja aktéri budú vedieť zhodnúť na nezávislom posudku trhovej hodnoty poisťovní. V tomto prípade by bolo vhodné, aby sa hodnota neurčovala len pre súkromné poisťovne, ale aj pre štátnu.

Prečo? Lebo chýbajúce zdroje v zdravotníctve by sa dali získať odpredajom kmeňa štátnej zdravotnej poisťovne zahraničným investorom, ktorí by vedeli priniesť ešte silnejšiu konkurenciu a väčší tlak na efektivitu poskytovateľov. Samozrejme, pod dôslednou reguláciou Ministerstva zdravotníctva a za predpokladu nemennej legislatívy aspoň po dobu 5 rokov.