Dnes už málokto nesúhlasí s názorom, že bitcoin je najlepšou poistkou voči chaosu. 

Bitcoin bol doslovne stvorený na to, aby nás chránil od nikdy nekončiacich cyklov expanzie, krachov a záchran tých najhorších bánk. 

Ako funguje súčasný fiat systém?

Henry Ford údajne povedal:

„Keby ľudia vedeli, ako funguje peňažný systém, revolúcia by tu bola už zajtra ráno.“

Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že banky sú len obyčajní sprostredkovatelia medzi veriteľmi a dlžníkmi. 

Nič také sa však nedeje.  

Peniaze, ktoré banka požičiava, nie sú peniaze od klientov. Ona požičiava peniaze, ktoré nikdy predtým neexistovali. To znamená, že banka pri každom úvere len obrazne povedané mávne čarovným prútikom a pripíše na účet fiat menu, ako euro. Banky sú de facto ťažiari fiat peňazí, avšak na rozdiel od bitcoinových ťažiarov, banky preto nemusia nič urobiť. Stačí jeden klik.

Ako povedal sir Stamp, guvernér Anglickej centrálne banky v rokoch 1928 až 1941: 

„Moderný bankový systém vytvára peniaze z ničoho. Tento proces je pravdepodobne najúžasnejším trikom, aký bol kedy vynájdený.”

O pár rokov neskôr, Graham Towers, guvernér Kanadskej centrálnej banky v rokoch 1934 až 1955, pripomenul: 

„Vždy, keď banka poskytne úver, sú to nové vklady, čiže úplne nové peniaze.”

V skratke, fiat peniaze sa vytvárajú z ničoho a zmiznú z povrchu zeme, keď sú úvery splatené. Všetky okrem úrokov. 

Ponziho schéma fiat bankovníctva

A práve kvôli úrokom je fiat systém vo svojej podstate Ponziho schémou.

Väčšina úrokov sa reálne nikdy nedostane naspäť do obehu. Kým sa jedným podarí vyplatiť všetky dlhy aj s úrokmi, iným sa to nepodarí nikdy. Fiat systém je hra s nulovým súčtom. 

Práve preto sú záchranné balíky bánk, ako ich vidíme teraz, základným následkom fiat systému. 

A na to, aby mohli centrálne banky zachraňovať, musia neustále tlačiť nové peniaze a zvyšovať objem dlhov v obehu.

Preto sekundárnym dôsledkom fiat systému, je nikdy nekončiaca inflácia.

Zraniteľné banky 

Banky alebo ťažbári fiat peňazí sú najkrehkejším článkom celého finančného systému. Vďaka takzvanému frakčnému rezervnému systému je len zanedbateľný zlomok vkladov vedený v rezervách.

Ak by si väčšina klientov prišla naraz pre svoje peniaze do banky, systém sa zákonite zrúti. Často postačuje jedna fáma a môže nastať takzvaný beh na banku (bank run), ktorý spôsobí krach banky.

Nehovoriac o tom, že bankovky a mince tvoria len 5 percent všetkých peňazí v obehu a v prípade bank runu by len veľmi málo sporiteľov uvidelo svoje peniaze.

Suma sumárum, banky nemajú v trezore peniaze svojich klientov a sú príliš zraniteľné. 

Predstavme si to na príklade vysokej budovy. Rezervy sú pre banku tým, čím je pre staviteľa základ budovy. Čím menší základ, tým vyšší zisk, ale aj tým krehkejšia je celá stavba.

V skutočnosti dnes môže banka požičať až 33 eur na každé euro vlastného kapitálu. To znamená, že funguje na páku v pomere 33:1.

Väčšine bánk preto ku krachu postačuje default dlhov vo výške 3 percent.

Práve preto sú títo ťažiari fiat mien neustále odsúdení na záchranu od centrálnych bánk, ktoré ochotne natlačia nové peniaze, aby vykúpili skrachované banky. Aktuálne to môžeme vidieť v prípade kalifornskej SVB.

Má to však svoju cenu.

Tlačenie nových peňazí a následné skupovanie skorumpovaných bánk prostredníctvom tlačenia peňazí spôsobuje infláciu. 

A tu je pes zakopaný.

Začarovaný kruh fiat systému

Ak centrálne banky natlačia peniaze, spôsobujú infláciu. Na boj s infláciou musia zvyšovať úrokové sadzby. Zvyšovanie sadzieb spôsobí krach komerčných bánk, ktoré následne centrálne banky zachraňujú tlačením nových peňazí a tie znova vytvára infláciu.

Je to absurdný a beznádejný systém a keby nebol tak tragický, tak by to bolo na smiech.  

Aké je východisko z tejto sisyfovskéj práce?

Akokoľvek sa tomu banky a ich mainstreamové média bránia, jediným východiskom z tejto bezvýchodiskovej a otupujúcej ekonomiky je zavedenie bitcoinového štandartu. 

Aj počas týchto nepokojných časov bitcoin trpezlivo čaká a ponúka systém, ktorý sa nedokáže natlačiť, nedokáže zmraziť, konfiškovať, ani znehodnotiť náš majetok.  

Je to poistka voči chaosu, ale je to aj nový finančný systém, ktorý je imúnny voči inflácii a nespôsobuje nekonečné krachy bánk.

V štátoch sa hovorí, že že keď sa ocitneš v diere, prestaň kopať. 

Koľko takýchto finančných kríz ešte musíme zažiť, kým naši lídri pochopia, že musia prestať kopať? 

A možno to pochopiť ani nechcú, ale to je už na iný článok.

Rastislav Vasilišin
Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora