Záväzok prijať prísnejšie opatrenia na znižovanie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov je horúcou témou na aktuálnej klimatickej konferencii COP 28 v Dubaji, ktorá bude prebiehať až do 12. decembra. V tomto kontexte je potrebné si uvedomiť, že aktuálny rok má byť globálne historicky najteplejším a vyhliadky na zníženie emisií o 50 percent oproti predindustriálnej ére do roku 2030, ku ktorej sa štáty zaviazali v roku 2015 a zastavenie otepľovania atmosféry na úrovni 1,5 °C sú stále menej reálne. Vo svete môžeme vidieť celú škálu reakcií vlád na situáciu, od ambicióznych cieľov v znižovaní skleníkových plynov až po prudko rastúce emisie.
Európa, Spojené štáty aj Čína redukujú CO2, ale nestačí to
EÚ, USA aj Čína boli podľa dát v správe Európskeho parlamentu z roku 2015 najväčšími svetovými producentmi skleníkových plynov. Odvtedy sa toho veľa zmenilo: americký prezident Joe Biden sa vrátil k Parížskej dohode, ktorú vypovedal jeho predchodca Donald Trump. Prisľúbil dosiahnuť 100 percent výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2035 a obrovské investície do obnoviteľných zdrojov. EÚ sa prostredníctvom Európskej zelenej dohody prihlásila k záväzku byť prvým 100-percentne klimaticky neutrálnym kontinentom do roku 2050. Okrem toho starý kontinent v marci tohto roka hlasovaním europarlamentu zvýšil záväzok redukcie emisií členských štátov voči roku 1990 z pôvodných 30 na 40 percent do roku 2030. Čína, ktorá zodpovedala za 29 percent všetkých svetových emisií ešte v roku 2019, takisto plánuje v tomto desaťročí výrazne zrýchliť znižovanie CO2. Napriek tomu ostáva situácia vážna a zdá sa, že kroky, ktoré sa podnikajú nebudú dostatočné.
Dáta ukazujú rast emisií
Ešte v roku 2007 odhadol úrad americkej vlády pre správu energetických informácií EIA vo svojej predikcii, že globálne emisie CO2 sa v období rokov 2004 až 2030 zvýšia o 59 percent. Dnes je jasné, že napriek snahám vlád, firiem aj jednotlivcov je znižovanie produkcie CO2 je dlhodobý a ťažko zvrátiteľný proces.
Z najnovšieho energetického výhľadu úradu (IEO2023) vyplýva, že globálne emisie CO2 súvisiace s energiou by mali do roku 2050 rásť, keďže celosvetový populačný rast a vyššia životná úroveň zvyšujú spotrebu energie rýchlejšie ako napreduje náhrada obnoviteľnými alternatívami. Tento scenár podporujú aj údaje Statista.com z februára 2023, z ktorých vyplýva, že pri zachovaní aktuálneho vývoja by mali vzrásť globálne emisie oxidu uhličitého z 35,3 miliardy metrických ton v roku 2018 na približne 43,08 miliardy metrických ton v roku 2050. Tento scenár neznie ani trochu pozitívne, ak si uvedomíme, aký dopad majú emisie na globálne otepľovanie, výkyvy počasia, ekonomiku ako takú a ľudské zdravie.
Európa a USA s nižšími emisiami ako Afrika?
Aj keď Čína avizuje pokračovanie značného úsilia o redukciu emisií CO2, očakáva sa, že v najbližších desaťročiach zostane práve ázijsko-tichomorský región ich najväčším producentom. V tejto časti sveta od 60. rokov minulého storočia zásadne rastú, a to najmä v dôsledku hospodárskeho rastu Číny. Odhaduje sa, že nárast vypúšťaných emisií CO2 by tu mohol dosiahnuť 21,3 miliardy metrických ton do roku 2030. Následne by mohol začať istý pokles, ale do roku 2050 bude úroveň emisií pravdepodobne výrazne nad úrovňou z roku 2020. Úplný protipól by mohli predstavovať Severná Amerika a Európa, ktoré by v roku 2050 mohli mať nižšie emisie ako Afrika.
Emisie v USA majú „našliapnuté“ k poklesu
Americká agentúra EIA očakáva pokles CO2 súvisiacich s energetikou v USA do roku 2030 o 25 až 38 percent pod úroveň, ktorú dosahovali v roku 2005. Dôvodom je rastúca elektrifikácia, vyššia účinnosť zariadení a masívnejšie nasadzovanie obnoviteľných zdrojov energie. V USA rastú investície do obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a solárnej energie, ktoré majú značnú výhodu nízkych prevádzkových nákladov.
Na druhej strane stojí dlhodobý rast americkej dopravy a priemyselnej činnosti. Takisto sa neočakáva významná zmena v spotrebe domácej ropy a zemného plynu. Naopak, kvôli medzinárodnému dopytu rastie produkcia skvapalneného zemného plynu.
Na Slovensku máme výhodu
Slovensko má v tomto smere špecifickú pozíciu. Z dát SHMÚ vyplýva, že emisie skleníkových plynov poklesli medzi rokmi 1990 až 2021 o takmer 44,1 percent. Prirodzene, svoj podiel na tomto výsledku má aj sprísňovanie národnej legislatívy, zmena štruktúry priemyslu a takisto obmenené spotrebiteľské správanie. Z krátkodobého hľadiska sme síce medzi rokmi 2020 až 2021 zaznamenali nárast emisií CO2 na úrovni 10,8 percenta, avšak zásadný podiel (66 percent) na ňom mal energetický sektor a doprava.
Následky zmeny klímy s výrazným dopadom na globálne HDP
V prípade, že opatrenia na zníženie CO2 nedosiahnu požadovaný efekt a emisie budú aj naďalej rásť ako sa predpokladá, negatívne sa to odrazí aj v hospodárskych výsledkoch. Správa Deloitte z roku 2022 odhaduje, že klimatické zmeny budú stáť globálnu ekonomiku v nasledujúcich 50 rokoch viac ako 178 biliónov dolárov. To je pokles globálneho HDP na úrovni takmer 8 percent. Ide o následky stúpania hladín morí, tepelných výkyvov, poškodenia infraštruktúry v dôsledku extrémnych výkyvov počasia a podobne. Naopak, ak by sa podarilo dekarbonizovať ekonomiku do roku 2050, globálne HDP by podľa odhadov vzrástlo o 43 biliónov dolárov v dôsledku redukcie škôd spôsobených prírodnými živlami, ale aj vďaka zavedeniu nových obchodných modelov a technológií, ktoré vytvoria nové pracovné miesta aj príležitosti. Otázkou aj naďalej ostáva, ktorý scenár sa nakoniec naplní.
- Olívia Lacenová
Po absolvovaní žurnalistiky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre strávila 18 mesiacov ako redaktorka Hospodárskych novín. Vo svete finančných trhov začínala na oddelení sales, kde sa venovala klientom obchodujúcim prostredníctvom CFD certifikátov. Následne sa začala zaoberať analytickou činnosťou a pracovala pre značky xPartners a TopForex so zameraním na trh s komoditami a drahými kovmi, ktoré vo fyzickej podobe považuje za najlepšiu formu zabezpečenia majetku proti neistote. Aktuálne pôsobí ako hlavná analytička značky Wonderinterest.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
