Fed začína rozumieť ekonomike, investori ešte nie

Americká inflácia prudko spomalila. V máji poklesla z úrovne 4,9 percenta na rovné štyri percentá. Dosiahla tak najnižšie úrovne za viac ako posledné dva roky. Tento pokles dáva takmer istotu, že na stredajšom zasadnutí americká centrálna banka úrokové sadzby nezvýši.

Jedným z dôvodov je prudký pokles jadrovej inflácie služieb, bez započítania cien nájmov a energií, ktorá sa dostala na 15-mesačné minimá. Práve inflácia služieb bola najväčším strašiakom jastrabích centrálnych bankárov, ktorí verili v ďalšiu akceleráciu cien z dôvodu vyšších mzdových tlakov.

Avšak pred dvomi týždňami TREND písal o štúdii samotného Fedu, ktorá zabila mantru, že vyššie mzdy spôsobujú infláciu. Na situáciu reagoval v pondelok aj Bloomberg konštatovaním: „Predstavitelia Federálneho rezervného systému prehodnocujú svoj názor, že rast miezd poháňa infláciu, čo je kľúčový intelektuálny posun, ktorý podporuje tento týždeň prestávku v ich sprísňujúcej kampani“.

Americká centrálna banka podľa nich zažíva „kľúčový intelektuálny posun“. Ten ale mohol byť dlhodobo známy všetkým ekonómom, ktorí skúmali pôvod a mechanizmy historických inflácií a nedržali sa chybných teoretických modelov.

Dokonca už aj Jerome Powell úplne otočil svoju mzdovú rétoriku. „Nemyslím si, že mzdy sú hlavným motorom inflácie,“ povedal novinárom po májovom stretnutí predseda Fedu. „Myslím si, že mzdy a ceny majú tendenciu pohybovať sa spolu a je veľmi ťažké povedať, čo je príčinou“.

Kým americká centrálna banka začína pomaly chápať, že boj s rastúcimi mzdami je pre ekonomiku nebezpečný, ECB sa bude ešte mesiace držať starej mantry, keď vo štvrtok opäť zvýši úrokové sadzby.

V lete sa však situácia pod tlakom ďalšieho poklesu inflácie zmení aj tam. Podľa výpočtov hlavného stratéga Credit Suisse Jonathana Goluba júnová inflácia v USA poklesne k 3,2 percenta. Spolu s májovou infláciou pôjde o jeden z najväčších dvojmesačných prepadov inflácie v histórii.

Takýto veľký pokles inflácie ekonómovia zaznamenali iba v časoch veľkých ekonomických recesií. Taká je síce na spadnutie, no čoraz viac analytikov predpokladá, že všetko zlé je za nami. V médiách sa už nespomínajú problémy bánk, ale zato titulky hovoria o býčom akciovom trhu, keď akcie vzrástli od svojich miním o pätinu.

Nákupný ošiaľ je založený na myšlienke, že úrokové sadzby už dosiahli svoj vrchol, a buď budú stagnovať, alebo klesať. Pokles je podľa mnohých analytikov pre akcie pozitívny, rovnako ako bol nárast pre ne negatívny. Neexistuje tak dôvod, prečo by investor nemal akcie kupovať.

Je to však omyl, dôvodov existuje viacero. Podobne, ako pri inflácii, história hovorí niečo úplne iné. Nákup akcií pri očakávanom poklese úrokových sadzieb je chybná stratégia.

Dôvod je prostý – centrálne banky znižujú úrokové sadzby vtedy, keď ekonomika očividne spomalila. Keďže svoje rozhodnutia stavajú na oneskorených ekonomických dátach, ako je inflácia a nezamestnanosť, zníženie sadzieb prakticky znamená, že recesia je blízko.

Posledné tri recesie hovoria jasnou rečou.