7 dní v kocke: Matovič ukázal, že má strach. Zrejme aj z väzobného stíhania

1. Pokus o záchranu Matoviča

Ponuka Matoviča na „podmienečnú kapituláciu“ navonok pôsobí ako obetavé gesto. Je vraj pripravený odísť v záujme koalície a v záujme programových priorít Obyčajných. Skutočný motív Matoviča je ale opačný. Je to pokus o záchranu. Osobnú záchranu.

Matovič a jeho kľúčoví ľudia sa podľa viacerých zdrojov z koalície obávajú, že po páde vlády by im mohlo hroziť väzobné stíhanie. Za ich znepokojením nie je len „boj s mafiou“, ale aj vnútorný boj v bezpečnostných službách. A zvláštne aktivity tajnej služby namierené na časť koalície.

Povedané na rovinu: tajná služba, policajná inšpekcia a časť prokuratúry rozpracovali nielen vyšetrovateľov NAKA (za údajné manipulácie s výpoveďami svedkov). Odpočúvanie a sledovanie bolo zamerané aj na špeciálnu prokuratúru a Matovičových ľudí z ministerstva vnútra.

Výsledky sme videli minulý rok v lete. Tajná služba svoje zistenia posunula inšpekcii. A tá spolu s prokuratúrou udrela na elitný tím vyšetrovateľov NAKA okolo Čurillu.

Vyšetrovatelia NAKA skončili vo väzbe. Neskôr boli síce prepustení na stíhanie na slobode, no SIS a inšpekcia dokázali demonštrovať silu. V čase, keď bol Matovič lídrom „širokej koalície“, skončili elitní vyšetrovatelia NAKA vo väzbe.

Je pritom pravdepodobné, že tajná služba a inšpekcia použili len časť nahrávok z odpočúvaní, respektíve časť zistení. Na Lipšicovej špeciálnej prokuratúre a na Mikulcovom ministerstve vnútra znervózneli. Väzobné stíhanie, ktoré sa začalo vo veľkom používať po roku 2020, by sa mohlo obrátiť aj proti nim. Hlavne ak tu máme precedens s tlakmi na väzobné stíhanie Kaliňáka a Fica kvôli tomu, že politicky tlačili na vyšetrovanie politických rivalov (Kisku, Matoviča, Lipšica).

Matovičov tím predsa pracoval podobne. Tlačil na stíhanie lídrov Smeru.

Keď Sulík pohrozil odchodom z koalície, časť ľudí z bezpečnostných zložiek znervóznela. Ľudia okolo Mikulca či Lipšica netušia, ktoré z ich stretnutí či rozhovorov boli monitorované tajnou službou. V OĽaNO začali otvorene hovoriť o riziku, že po zmene vlády si prídu policajné komandá po nich. Dokonca posielali odkazy SaS, že ak by po krachu koalície skončili ľudia z OĽaNO vo väzbe, mal by to vraj na svedomí Sulík.

Strach v pozadí OĽaNO a bezpečnostných zložkách je pochopiteľný. Na jar udreli na Fica s Kaliňákom. Nie za korupciu či rozkrádanie Slovenska. Za stretnutia a komunikáciu o stíhaní opozície. Bol to riskantný ťah, ktorý sa mohol neskôr otočiť proti komukoľvek, kto v rámci politického boja „zariaďoval“ vyšetrovanie a stíhanie tých druhých…

Aj tak do toho išli (Kaliňák si posedel vo väzbe). Až o pár týždňov s prekvapením zistili, že vládna moc im v tomto zápase vôbec nekryje chrbát, ale rieši osobné a politické spory Matoviča so Sulíkom. A možnosť predčasných volieb.

Na Matoviča počas koaličnej krízy naliehali jeho vlastní, aby nepripustil koniec vlády. A ohrozenie tých, ktorí v prvej línii viedli väzobné stíhania oligarchov a ľudí zo Smeru.

Nakoniec zrejme aj Matovičovi došlo, že nahratí (v oboch významoch slova) a ohrození nemusia byť len vyšetrovatelia a minister, ale aj on. Stupňovať stíhanie nepriateľov (stále silných) a popri tom pracovať na konfliktoch s partnermi a rozpade koalície sa ukázalo ako neprezieravé. Žiaľ, Matovič nedokáže uvažovať o následkoch a pripravovať si dva kroky dopredu. Je živelný, spontánny, prostoduchý. Na jednej strane je to dobré. Otvára to priestor pre odvahu a bezhlavý bojový pokrik (čo občas prinesie výsledky). Na druhej strane to ale ohrozuje tých, ktorí s Matovičom pracujú na boji proti zločinu. Matovič im nedáva istotu politického krytia, ale jej pravý opak. Istotu zbytočných sporov, kríz, chaotického „riadenia“, rozvratu. A následných zúfalých pokusov o hasenie problémov.

Matovič sa v lete pokúsil odvrátiť kolaps koalície a zohnať skupinu nezávislých poslancov, ktorí by podporovali vládu. Nevyšlo mu to. Viacerí poslanci OĽaNO avizovali, že spoluprácu s Tarabom nebudú akceptovať.

Druhý pokus prišiel v posledný deň Sulíkovho ultimáta. Matovič poslal z dovolenky odkaz, že je pripravený v spore so Sulíkom kapitulovať – no nie bezpodmienečne. Aby celkom nestratil tvár.

Ani z tohto pokusu asi nevypadnú výsledky. Matovič stále nezvládol abecedu politického riadenia. Krízy sa riešia premysleným plánom, získaním podpory a partnerov, rokovaniami, ústupkami a vyjednávaním s rivalom. Nie posielaním lístočkov z dovolenky, ktoré doma pred kamerami prečíta zmätený Heger. Po boku arogantného Naďa.

Matoviča a jeho ľudí čaká veľmi neistá budúcnosť. Lebo za dobrými kartami, ktoré im priniesli voľby 2020, zaostávajú ich politické schopnosti.

2. Nevyhral ani Sulík