Goldman Sachs, JPMorgan Chase, Morgan Stanley, Bank of America, Citigroup a Wells Fargo je šesť najväčších amerických bánkam. Sú to bankové giganty, nie sú dosť silné na to, aby v prípade hromadného výberu peňazí zo strany klientov trvajúcemu 30 dní prežili. 

Vyplýva to z  analýzy, ktorá bola zverejnená ešte koncom roka 2020. Robil ju Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER), čo je americká analytická organizácia, ktorá je známa okrem iného tým, že označuje začiatky a konce recesií. 

Šesť veľkých bánk neprešlo záťažovým testom

Po najhoršom hromadnom útoku na banky od roku 2008 sa štúdia NBER dostala do pozornosti investorov až teraz. Z prieskumu vyplynulo, že šesť najväčších amerických bánk by nedokázalo prežiť 30-dňovú bankovú krízu. 

Laurence Ball z Katedry ekonómie Univerzity Johna Hopkinsa sa k tejto téme vyjadril: „Revidované testy naznačujú, že je nepravdepodobné, aby niektorá zo šiestich bánk prežila 30-dňovú krízu likvidity. Tento negatívny záver je zjavný najmä v prípade Goldman Sachs a Morgan Stanley.”

Podľa regulácie ukazovateľa pokrytia likvidity (LCR), ktorá je v platnosti od roku 2017, musia týmto záťažovým testom prejsť všetky banky, aby si udržali svoje licencie. 

Americký makroekonóm ďalej vysvetlil: „Banka musí vypočítať svoju stratu likvidity pri 30-dňovom stresovom scenári uvedenom v pravidle." 

Podľa neho sa regulačné orgány snažili týmto spôsobom vyhnúť scenáru, ktorý by spustil podobnú bankovú krízu ako roku 2008.

Ball dodal: „Banka musí vypočítať aj hodnotu portfólia „vysokokvalitných likvidných aktív" (HQLA), ktoré by mohla rýchlo speňažiť, aby pokryla odliv likvidity. 

Podľa nariadenia musí byť LCR banky, t. j. pomer jej HQLA k jej strate likvidity v prípade krízového scenára, minimálne na úrovni 100 percent.

Pozoruhodné je, že ani jedna zo skrachovaných bánk, či to už bola SVB, Silvergate, Signature a už vôbec nie Credit Suisse, by takýto pomer nedokázala preukázať.  

Aj preto sa v prípade kolapsu týchto bánk často spochybňuje efektívnosť a dôveryhodnosť finančných regulátorov, ktorých prácou je dohliadať na zásady likvidity, ktoré si sami navrhli a schválili.  

Zdá sa, že aj v tomto prípade sa potvrdzuje, že štát je tým najhorším správcom. 

Banková kríza spustila rast ceny bitcoinu

Pozitívom na týchto prípadoch ľudskej nedbanlivosti, či už v bankovom sektore alebo v rámci štátu je, že stavia nemennú monetárnu politiku bitcoinu do lepšieho svetla. 

Banková kríza, ktorú spôsobili bankoví manažéri, regulátori ale aj centrálni bankári, sa preto dá považovať za priaznivú pre inštitucionálne prijatie bitcoinu.

Ako povedal Michael Saylor: „Nemyslím si, že súčasná bitcoinová rally je spôsobená jeho prijatím širokou verejnosťou, ale skôr prijatím bitcoinu krypto investormi. Bitcoin je jediná vec, na ktorej sa všetci zhodli."

Možno aj preto od začiatku bankovej krízy cena bitcoinu narástla o neuveriteľných 70 percent.

Rastislav Vasilišin
Rastislav Vasilišin je zakladateľ a CEO spoločnosti Virtuse Exchange. Zaoberá sa problematikou financií s dôrazom na nový trend prepájania tradičného „starého” sveta financií s novou rýchlorastúcou oblasťou krypto ekonomiky a digitálneho sveta.
Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora