Župan Droba: Daňový bonus smeruje proti rodinám. Ľudia pocítia horšie služby už koncom roka

Župa je ešte citlivejšia na príjmy z daní z príjmu fyzických osôb ako obce, hovorí predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba. V rozhovore pre TREND vysvetľuje, ako znížené príjmy ovplyvnia výdavkovú stránku krajov, kde občania stratia a do akých projektov sa bude investovať menej. Zároveň J. Droba spochybňuje zámer podpory rodín, ktorá dáva všetkým rovnako bez ohľadu na výšku príjmu domácnosti.

Ako hodnotíte prijatý prorodinný balíček so všetkými okolnosťami, ktoré s ním súviseli?

Proces prijatia bol spravený „na hulváta“. Presne tak, ako by sa to v civilizovanej spoločnosti nemalo robiť. O obsahu už ani nehovorím. Zdá sa mi to veľmi populistické – ľúbivé opatrenie, ktoré však ekonomicky nedáva žiadny zmysel.

Prečo nedáva zmysel?

Zjednodušene povedané, štát rozšíri rodinný rozpočet približne o 200 eur mesačne, ale veľakrát vytiahne tým istým ľuďom tieto peniaze z vrecka na zvýšených daniach, poplatkoch a na omnoho menej kvalitných službách zo strany samospráv.

Reforma je deficitná a vyše polovice z toho majú zaplatiť samosprávy. O aký zdroj príjmov prídete?

Župy sú na tom ešte horšie než mestské časti, obce a mestá. Jediným príjmom župy je totiž daň z príjmu fyzických osôb (DPFO), z neho hradíme všetky naše originálne kompetencie. Podľa našich odhadov nám reálne klesne príjem o trinásť až osemnásť miliónov. Navyše toto opatrenie prišlo uprostred rozpočtového obdobia, čiže nám zasiahlo do už schváleného rozpočtu.

Minister financií však tvrdí, že vám zoberie iba príjmy súvisiace s vyšším výberom DPFO.

To je demagogické tvrdenie. Ak sa pozriete na úroveň inflácie v roku 2022, odhady sa pohybujú medzi desiatimi až pätnástimi percentami. To znamená, že aj keby nám nezobrali nič, mali by sme minimálne o desať percent peňazí menej. Len pre infláciu tak budeme mať výpadok pätnásť miliónov eur. Okrem inflácie musím spomenúť rast cien na trhu práce, cien stavieb a stavebného materiálu a hlavne energie.

Kde sa nižšie príjmy prejavia?

Nie je to tak, že by sme peniaze doteraz ukladali do vankúša. Samosprávy ich investujú do služieb pre svojich obyvateľov. V našom prípade budú najviac trpieť renovácie a opravy škôl či nové miesta v domovoch sociálnych služieb. Dotkne sa to práve tých obyvateľov, ktorým chce vláda pomáhať. Lenže reálne im nepomôže.

Percentuálne prídete o aké vysoké zdroje?

Sme ako prietokový ohrievač. Väčšia časť nášho rozpočtu ide na platy učiteľov, platy ľudí v sociálnych službách, do investícií na rekonštrukcie kultúrnych, školských a sociálnych zariadení. Z celkového rozpočtu na úrovni 220 miliónov eur ročne vieme ovplyvniť a pracujeme reálne so 60 miliónmi. Prídeme o desať percent zdrojov, ktorými by sme aspoň čiastočne vyrovnali infláciu a nárast cien energií. Takto budeme musieť priamo obmedzovať svoje činnosti.

Potom asi budete musieť niekde šetriť či míňať menej?

To bude predmetom veľkého krízového stretnutia, ktoré na župe budeme mať tento týždeň. Budeme sa rozprávať, ako robiť našu prácu tak, aby boli služby pre občanov čo najmenej ohrozené a postihnuté. Ale už dnes viem, že sa niekoľko rekonštrukcií školských zariadení, ako je zatepľovanie fasád, oprava striech či výmena okien, nebude realizovať. Minimálne v piatich až siedmich školách. Toto isté platí pre deinštitucionalizáciu domovov sociálnych služieb, kde meníme bývanie vo veľkých panelákových domoch na bývanie rodinného typu. Na to nebudú prostriedky. Dotkne sa to seniorov a dotkne sa to aj mladých ľudí. Sú to opatrenia, ktoré smerujú proti rodinám, nie v ich prospech. A v zásobníku projektov sme mali aj rekonštrukcie ciest. Viaceré z nich sa nebudú dať financovať.

Dotkne sa to aj zvýšených poplatkov za vaše služby?

Budeme musieť zvyšovať poplatky v prímestskej doprave, zvyšovať poplatky za stredoškolské internáty a zvyšovať poplatky za klientov v domovoch sociálnych služieb. Budeme sa snažiť robiť to tak, aby to bolo čo najmenej bolestivé. Ale máme tak ambiciózne nastavené investičné projekty, že bude vidno, že zrazu župa prestáva rozvíjať kraj a bude musieť naozaj iba kúriť a svietiť, ako sa hovorí.

Sú aj samosprávy, ktoré si to asi nebudú môcť dovoliť?

Na stretnutí ZMOS-u som hovoril s jeho predsedom Branislavom Trégerom. Vyčíslil, že z takmer tritisíc obcí na Slovensku približne piatim stovkám bude hroziť nútená správa. Menšie obce majú už dnes problém pokryť čo i len energie. Poznám konkrétny príbeh starostu z nemenovanej malej obce v Prešovskom samosprávnom kraji, ktorý sa musel dať vypísať na PN, aby jeho plat zostal k dispozícii pre obec a aby bolo z čoho platiť obecné účty.

Minister financií hovorí, že štát dokáže spravovať peniaze omnoho efektívnejšie než samosprávy a to je aj dôvod, prečo im treba zvyšné prostriedky zobrať. Čo si o tom myslíte?

Ide o nepochopenie toho, ako Slovensko fungovalo ostatné dva roky.

Ako fungovalo?