Nová hrozba pre II. pilier. Ministerstvom navrhnutý vzorec prinesie sporiteľom nízke dôchodky

Ministerstvo práce sa rozhodlo napraviť najväčšiu chybu Smeru. Státisíce ľudí chce v rámci reformy dôchodkového sporenia presunúť zo slabo zarábajúcich dlhopisových fondov do ziskových indexových. Lenže aj toto riešenie má svoje riziká.

„Indexové fondy sú pasívne riadené. Pri nich nemôžeme aktívne zasiahnuť a odvrátiť hroziace straty,“ hovorí výkonný riaditeľ Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Ivan Švejna. Asociácia preto navrhuje presúvať z dlhopisových fondov len pasívnych sporiteľov a zvyšok nechať tam, kde sú.

Aké sú najväčšie nedostatky pripravovanej reformy II. piliera?

Ako Asociácia dôchodkových spoločností máme tri zásadné pripomienky. Prvou je presun väčšiny finančných zdrojov na základe predvolenej stratégie do indexových fondov. Z nášho pohľadu sa má táto zásadná zmena týkať len pasívnych sporiteľov. Teda ľudí, ktorých v roku 2013 presunuli do dlhopisových fondov a doteraz v nich ostali. Lenže približne 400-tisíc sporiteľov sa rozhodlo odísť z dlhopisov do zmiešaných či akciových fondov alebo si urobili vlastný mix z indexového a garantovaného fondu. Urobili aktívne rozhodnutie a napriek tomu ich štát ide podľa „štátnej“ schémy opäť presúvať, tentoraz do indexových fondov. Nepovažujeme to za správne.

Indexové fondy patria medzi najziskovejší produkt II. piliera. Prečo by tam štát nemal presunúť všetkých sporiteľov?

Sú to pasívne riadené fondy. V prípade vysokých pádov búrz nemáte žiadnu možnosť zmierniť vysoké straty. Napríklad pandémia obmedzila lietanie. Preto padali akcie leteckých spoločností a zabrániť vysokým stratám sa dalo len ich skorým predajom. Pasívne fondy len kopírujú vývoj celého trhu a takúto možnosť nemajú.

Napriek tomuto riziku indexové fondy nakoniec väčšinou vždy zarobia viac ako akciové. K takémuto záveru prišiel napríklad výskum vývoja amerických trhov od profesora Ľuboša Pástora.

V poriadku, keď je niekto nespokojný s výnosmi zmiešaných alebo akciových fondov, nič mu nebráni prestúpiť do indexových. No keď niekto raz aktívne prestúpil z garantovaného dlhopisového a zvolil si vlastný mix fondov, tak štát by ho nemal presunúť do indexového.

A dôvod?

Administratívne zásahy do dôchodkového systému neprinášajú nič dobré. Taká je aj naša historická skúsenosť. Snaha politikov zabrániť stratám viedla k zavedeniu garancií v roku 2013 a administratívnemu presunu všetkých sporiteľov do dlhopisových fondov. Lenže situácia na finančných trhoch sa po finančnej kríze extrémne zmenila. Ľudia investujúci do týchto cenných papierov prišli na základe rozhodnutia štátu o obrovské výnosy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť výšku strát odhadla na dve až deväť miliárd eur. Tieto peniaze by ľudia mali v prípade, že by štát nerobil nič.

Aká je vaša druhá zásadná pripomienka?

Tá asi nikoho neprekvapí. Nie sme stotožnení s radikálnym návrhom prudkého znižovania poplatkov. Samotnej diskusii ani prípadnému poklesu sa nebránime. Len ho treba rozložiť v dlhšom časovom období. Takisto sme za zachovanie súčasnej štruktúry poplatkov. Reforma totiž navrhuje inkasovať odmenu len za správu peňazí. Skončiť má poplatok za zhodnotenie aj vstup do II. piliera. Práve poplatok za zhodnotenie motivuje dôchodkové správcovské spoločnosti zarobiť sporiteľom čo najviac peňazí.

Vstupný poplatok nám zasa umožňuje vyplácať odmeny finančným sprostredkovateľom. Práve oni najlepšie bežným ľuďom vysvetlia výhody vstupu do II. piliera. Za túto prácu musia dostať odmenu. Prípadne môžeme ísť cestou zavedenia automatického vstupu. No bez zavedenia automatického vstupu s možnosťou vystúpenia nedáva zrušenie poplatku za vstup logiku. Zhrniem to dvoma vetami. Nebránime sa znižovaniu poplatkov. Vadí nám len rýchlosť zavádzaných zmien a ponechanie iba jedného poplatku za správu peňazí.

Lenže v indexových fondoch správcovia zhodnotenie neovplyvnia. Minimálne v nich poplatok z výnosu nemá žiaden zmysel.