Zlato už nefunguje ako poistka proti vysokej inflácií. Rast cien ničí stáročia fungujúcu istotu

Zlato sa v tomto roku ocitlo na horskej dráhe, historicky bezpečný prístav investorov čelí dlhodobo výrazným tlakom. Drahý kov, ktorý dekády slúžil aj ako protiinflačné aktívum, v posledných mesiacoch na pozadí vysokej inflácie stráca silu. Spoločne s ostatnými drahými kovmi stihlo zlato v tomto roku siahnuť na nové rekordy, v ostatných týždňoch však výrazne stráca. Pred investormi sa tak vynára otázka, či najnovšia geopolitická situácia a hroziaca recesia v ekonomike odsunú kov na vedľajšiu koľaj alebo, naopak, vytvoria pôdu na rýchly opätovný rast jeho ceny.

Inflácia vyhráva

Cena zlata s drobnými prestávkami padá už od marca tohto roka. Počas necelých siedmich mesiacov cena jednej troyskej unce klesla z viac ako 2 043 na 1 670 dolárov. Časť trhu navyše počíta s ďalším poklesom hodnoty žltého kovu. Atraktivitu zlata znižujú vyhliadky na zdražovanie peňazí zo strany veľkých centrálnych bánk a riziko dlhodobo vysokej inflácie.

Pre spomínané faktory hodnota žltého kovu môže do konca roka padnúť k hranici 1 500 dolárov. Cenné kovy, na rozdiel od peňazí uložených v bankách, neponúkajú žiaden úrokový výnos. Investori zarábajú čisto na raste ich hodnoty. Preto v prípade poklesu prichádzajú o značné peniaze. Navyše, európskym investorom nakupujúcim drahé kovy v americkej mene zvyšuje straty posilňovanie dolára voči euru.

Inými slovami, drahé kovy sú v súčasných neistých časoch ako inflačná poistka ničoho. Len od začiatku leta ich hodnota padla priemerne takmer o sedem percent. Teda dvakrát viac ako pri kovoch využívaných v priemysle a tridsaťpäťkrát viac ako komoditný trh ako celok. Zlato pritom nie je jediné, nedarí sa ani striebru, ktoré tento rok prišlo už o pätinu hodnoty. Ako pre TREND uvádza analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak, „pre cenu zlata je zvyšovanie úrokových sadzieb v ekonomikách a sťahovanie nadmernej likvidity z trhov nepriaznivé. Zároveň ochabuje spo-trebiteľský dopyt, čo oslabuje predaj šperkov“.

Kľúčové úrovne

Cena zlata bude do konca roka s veľkou pravdepodobnosťou naďalej klesať, v lepšom prípade stagnovať. „Pri iných drahých kovoch, ako sú striebro, platina či paládium, je významné priemyselné využitie. Z dôvodu ochabujúceho ekonomického rastu sa znižuje dopyt aj po týchto kovoch, je teda možné očakávať ďalší pokles ich cien,“ naznačuje 
 B. Tomčiak.

Čo však bude ďalej ovplyvňovať cenu zlata najviac, to sú úroky. So zvyšovaním základnej sadzby v najbližších mesiacoch počíta Európska centrálna banka (ECB) aj americká centrálna banka (Fed). Ešte v júni tohto roka mali krajiny platiace eurom nulový úrok. V septembri sa už ocitol na úrovni 1,25 percenta a dvojpercentnú hranicu má pokoriť najneskôr do konca roka. Časť trhu dokonca očakáva ešte rýchlejšie pokorenie spomínanej méty, všetko bude závisieť od vývoja inflácie v najbližších mesiacoch.