Žijeme v tej horšej „strednej“ časti Európy. A lepší sa to len pomaly

Kto by to bol pred minulými Vianocami povedal? Mal som pred sebou letnú dovolenku v Toskánsku, tešil som sa do Štrasburgu na zasadnutie Európskeho parlamentu, plánovali sme jarnú lyžovačku v Tirolsku, jazykový kurz na Malte. Pre koronavírus, ktorý už v tom čase krúžil okolo čínskeho Wu-chanu, sa vôbec nič z toho nestalo. Ale nesťažujem sa.

Noviny, v ktorých robím, vychádzajú, takmer sme nemuseli siahnuť na úspory. Aj keď obaja synovia prekonali koronavírus, zvyšok rodiny je zdravý. Nie sme ani v depresii, ani v koncoch ako ľudia z obchodíkov, krčiem, hotelov, ktorým tento rok všetko zavreli, potom otvorili, potom zase zavreli, potom trochu otvorili a teraz zase zatvárajú. Nepovažujem sa za obeť koronavírusu, pretože ňou ani nie som. Aspoň zatiaľ.

Podobne ako mnohí iní Stredoeurópania som však zažil, ako sme v príhovoroch našich premiérov boli v boji proti koronavírusu jarnými „majstrami Európy“. Hlavne preto, že si naše vlády dovolili také drsné uzavretie krajiny, aké na Západe neprešlo. U nás v Česku vrátane protiústavného zatvorenia hraníc na vycestovanie z krajiny, na Slovensku zase s povinnou dvojtýždňovou štátnou izoláciou pre každého, kto sa vrátil zo zahraničia. Svoju krajinu tvrdo uzavrel aj Viktor Orbán a poľská vláda.

Lenže jarný pocit víťazov sa postupne menil na letné uvoľnenie, jesenné precitnutie a zimnú prehru. A to napriek tomu, že Slovensko si ešte „strihlo“ svetové prvenstvo v antigénovom pretestovaní národa, ktoré však o pár týždňov chaotickou politikou premrhalo.

Od septembra sa ukazuje, že žijeme v nie príliš funkčných štátoch, s nedôveryhodnými populistickými politickými predstaviteľmi a – azda s výnimkou Česka – aj so slabým zdravotníctvom. A k tomu s neférovým a pomalým rozdeľovaním finančnej pomoci. Ani západná Európa nie je na tom práve skvelo. Aj tam je vplyv druhej vlny tvrdý, čakanie na vakcínu a rýchle testy nekonečné, množstvo zdrojov na pomoc čoraz obmedzenejšie a ekonomické dôsledky drsné. Ale predsa len je v tom rozdiel, ktorý tu vždy aj bol.

Žijeme v tej horšej „strednej“ časti Európy. A lepší sa to len pomaly – ak vôbec. Ale priznať si túto realitu môže byť začiatkom toho, že to niekedy môže byť inak. Tak šťastné a veselé covidové Vianoce!