Žiaci v testoch prepadli. Na vine je covid-19 aj rastúci podiel znevýhodnených detí

Najnovšie výsledky medzinárodného testovania PISA priniesli trpké zistenie. Slovenskí žiaci dosiahli v čitateľskej a matematickej gramotnosti najhorší výsledok v histórii, v prírodných vedách druhý najhorší. Najbolestnejšie prepadli v matematike, kde oproti predchádzajúcemu testovaniu v roku 2018 stratili 22 bodov. Vo všetkých troch kompetenciách sa umiestnili horšie ako žiaci zo susedných krajín, od konca rebríčka štátov OECD ich teraz delí len niekoľko málo miest.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to označil za národnú tragédiu. „Za problém nemôže nikto iný, žiadny iný štát ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky,“ vyhlásil T. Drucker s tým, že na vine je dlhodobé zanedbávanie financovania a priorít školstva. Pripomenul, že aj keď sa znížil celkový priemer štátov OECD, slovenskí žiaci sa zhoršili výraznejšie.

Vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Ivana Pichaničová doplnila, že na Slovensku je vplyv socioekonomického zázemia žiakov na ich úspech v teste najväčší spomedzi krajín OECD.

Slabých žiakov pribúda

Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) považuje za alarmujúce zvyšovanie podielu žiakov v takzvaných rizikových skupinách aj znižovanie podielu žiakov v top úrovniach. Ak porovnáme priemerné výsledky vo všetkých troch oblastiach podľa typu školy, zistíme, že na najvyššej, šiestej úrovni (nad 667 bodov) sú len tri až štyri percentá gymnazistov, medzi žiakmi stredných odborných škôl potom takmer nikto. Naproti tomu takmer tri štvrtiny žiakov nematuritných odborov spadajú do najnižšej, prvej úrovne (menej ako 407 bodov), to znamená, že dokážu chápať len jednoduchý kontext, potrebujú jednoznačné zadanie najviac s dvoma zdrojmi údajov a zvládnu len minimálnu syntézu informácií.