Žena, ktorá chodí po svete úplne sama: S predsudkami sa cestovať nedá

Katarína Foltánová si vyskúšala obe. Ale potom sa zaradila do tretej skupiny, pre ktorú je spoznávanie cudzích miest drogou. Jedného dňa sa rozhodla úplne zmeniť život. Hoci to najprv vyzeralo len na dlhší výlet do Ázie, postupne sa stala propagátorkou sólo cestovania a chodí po svete úplne sama takmer dva roky.

Cestovať si po celom svete celé mesiace, mnohí si okamžite predstavia unudeného zbohatlíka alebo dcéru veľkopodnikateľa. K. Foltánová je, naopak, typ, ktorý by ste nečakali stretnúť niekde s batohom v Andách. Bežný smrteľník, ktorý sa angličtinu začal aktívne učiť až počas vysokej školy. Po jej absolvovaní si jazyk išla na chvíľu vycibriť za známymi do Londýna, kde nakoniec strávila desať rokov. Pracovala ako recepčná, event manažérka aj ako správkyňa realít. Až kým sa nepoobzerala okolo seba.

Počas ciest pracovala Katarína Foltánová aj ako dobrovoľníčka v slonej prírodnej rezervácii, kde pomáhali postihnutým, chorým a opusteným slonom. Zdroj: Katarína Foltánová

• Pozrite si celú fotogalériu

Označili by ste sa za bohéma?

Ani nie. Iba som si trochu upravila priority. Pred vycestovaním som bola extrémny plánovač. Pri svojej práci som si iný štandard ani nemohla dovoliť. Cestovanie ma naučilo nič neplánovať, brať deň za dňom tak, ako sú, a nebáť sa riskovať.

Čo vás viedlo k takému zásadnému životnému rozhodnutiu všetko opustiť a vydať sa sama do sveta?

Samozrejme, nebola to jednodňová záležitosť. V hlave som to nosila už niekoľko rokov. Na začiatku bol brexit, zvyšovanie dôchodkového veku, niekoľko nečakaných úmrtí v blízkom okruhu, neustály stres v práci. V lete 2017 som v metre na tabuli, kde normálne nájdete informácie o prevádzke jednotlivých liniek, narazila na citát, ktorý mi začal vŕtať v hlave a nedal mi spať: Everything you have ever wanted is on the other side of fear. Teda – všetko, čo si kedy chcel, sa nachádza na druhej strane strachu.

Maják na najvýchodnejšom bode Austrálie Zdroj: Katarína Foltánová

Motivačné citáty naozaj zaberajú?

Bol to len ďalší štuchanec. Posledná kvapka prišla, keď som sa jedného dňa, počas ďalšieho nadčasu, pozrela na starších kolegov okolo seba a uvedomila si, že toto som ja o ďalších tridsať rokov. Že ak chcem cestovať, lepší čas už nebude. A že skôr, než v práci totálne vyhorím, by som si mala dať malú prestávku – veď čo je to pár mesiacov, keď ma čakajú ďalšie dekády v práci? Vygooglila som číslo agentúry, ktorá sprostredkúva jednosmerné RTW letenky (round-the-world tickets), a dohodla si stretnutie o pol hodinu neskôr. Z ich kancelárie som už odchádzala s prvým plánom cesty.

Kam a prečo viedla prvá cesta?

Pôvodne som chcela letieť na západ, lebo vtedy je prekonanie pásmovej choroby oveľa rýchlejšie. To by však v rámci môjho plánu predstavovalo, že prídem do väčšiny krajín v zlom čase, napríklad do Ázie počas ramadánu. Krajiny som vyberala podľa toho, čo som tam chcela vidieť a robiť, niektoré boli len „po ceste“. Okrem Ameriky a Európy som predtým nikde nebola, takže aj každé medzipristátie bolo vítanou zastávkou na pár dní, ktorá mi umožnila spoznať ďalšie miesto. Chcela som vidieť chrámy v Bagane, potápať sa v Thajsku, bicyklovať sa v kambodžskom Angkor Wate. V Ázii ma navštívila spolužiačka a spolu sme pozreli Bali a okolité ostrovy. Nasledoval Singapur a juhovýchodná Austrália. Odtiaľ to bolo už len „na skok“ na pre mňa úplný koniec sveta – Nový Zéland.

Hsinbyumská Pagoda v mjanmarskom Mingune Zdroj: Katarína Foltánová

Prečo toho toľko naraz?

Podľa mňa je ekonomickejšie a ekologickejšie