Nočné vlaky som mal vždy rád. V časoch, keď aj letenka po Európe stála „majland,“ boli dostupnejším variantom cestovania.
Zvlášť smerom na východ. Nočné vlaky som nezavrhol ani po tom, čo sa letenky začali predávať v podstate za pár drobných, pretože mali aj rýdzo praktické výhody. Jednoducho nastúpiť večer v Prahe a ráno sa svieži zobudiť v centre Varšavy, Košíc alebo Budapešti sa mi zdalo fajn. A keď vďaka schengenu prestali budiť človeka na každej hranici, bolo to ešte o niečo lepšie. Zamiloval som sa do vstávania s pohľadom na Tatry pri ceste z Prahy do Košíc, podobne pekný je aj výhľad na Vyšehrad pri ceste do Budapešti.
Niektoré cesty boli nezabudnuteľné, napríklad ako tá z Prahy do Kyjeva s prestávkami v Krakove aj v historickom poľskom meste Przemysl. Jeho centrum zdobí socha Švejka, ktorý sa tam podľa knihy ledva vyhol šibenici. Počas pauzy som si stihol pozrieť aj pevnosť nad mestom, a aby spacie vozne nevymrzli, kúrila v nich fešná ukrajinská sprievodkyňa uhlím v kachliach. Podmienkou ľudsky prijateľného nočného vlaku však je, že má spacie vozne.
Predbiehanie v rade na vakcínu sa už začalo. V strednej Európe bude pokračovať
Tie lôžkové, nie ležadlové, pretože na tých sa spí rovnako pohodlne ako na väzenskej prični. Moja posledné skúsenosť z tohtoročného leta bola krušná. Nočný vlak k moru, ktorý po rokoch konečne zaviedli poľské železnice, odchádzal podvečer z Bohumína a nad ránom končil pri Balte. Mal som namierené do mesta Sopot, kde som sa chcel za svitania o štvrtej ráno ulicou Monte Cassino prejsť k mólu a sledovať východ slnka nad Baltom. Poliaci však nepripojili k nočnému vlaku žiadne spacie vozne.
Vraj koronavírus. Takže ráno som síce za svitania vystúpil v Sopote, ale bol som v mnohých ohľadoch v podobnom stave ako skupinky Poliakov, ktorí opúšťali práve zatvorené nočné podniky. Nočným vlakom, tým so spacími vozňami, sa začína v Európe obdobie renesancie. Dôvodom je ekológia a snaha o obmedzenie skleníkových plynov, ktorých vzniká pri lietaní naozaj veľa. Nemecké, rakúske, švajčiarske aj francúzske železnice preto prišli s veľkým plánom obnovy nočných spojov naprieč Európou. A dúfajú, že sa „ekologická“ nočná doprava zase uchytí. Vo chvíli, keď si mladí Európania vo veľkom povedia, že „cool“ je nelietať, ale jazdiť na druhý koniec Európy nočným vlakom, sa to môže stať realitou.
