Zabudnite na zvyšovanie platov, tvrdí šéf ČSOB Daniel Kollár

Spomalenie ekonomiky v dôsledku opatrení proti koronakríze výrazne pocítili aj banky. Generálny riaditeľ ČSOB Daniel Kollár pre TREND tvrdí, že objem nových obchodov im padol približne o polovicu. Ani po uvoľnení opatrení neočakáva, že by tento výpadok rýchlo dobehli. „Môžem zodpovedne povedať, že tento rok nedobehneme nič,“ zdôrazňuje.

V rozhovore sa dočítate

• O koľko bankám padli nové obchody
• Či budú musieť navyšovať kapitál
• Prečo sa do problémov dostanú najmä malé banky
• Prečo banky zdražujú hypotéky
• Ktoré odvetvia hospodárstva majú najväčšie problémy
• Ako pokračuje spájane ČSOB a OTP

Koronavírus výrazne zasiahol takmer všetky odvetvia hospodárstva. Ako sú na tom banky?

Je to situácia, ktorá na Slovensku a asi ani nikde inde nemá obdobu. Je tu určitá paralela s ekonomickými krízami, ale takýto rýchly prechod na fungovanie v režime práce z domu sme ešte nezažili. Tu vidím absolútnu jedinečnosť, pretože 80 až 90 percent ľudí, ktorí nie sú v pobočkách, prešlo na vzdialenú prácu. Banky z hľadiska riadenia zažili niečo nevídané. Nie je totiž možné ich vypnúť, pretože tok peňazí musí nepretržite fungovať.

Ako sa kríza prejaví na hospodárení bánk?

Zastavenie pohybu obyvateľstva, uzatvorenie obchodov a prerušenie služieb znamená zastavenie toku peňazí, čím sa postupne paralyzuje ekonomika. To má priamy vplyv na splácanie úverov, ktoré tvoria nosnú časť bankového biznisu. Je možné očakávať postupný nárast nesplácania. Do toho správne vstúpili opatrenia o odklade splátok, ktorými sa pokryje zastavenie toku peňazí. Vďaka tomu nateraz nevidíme okamžitý veľký vplyv na hospodárenie sektora, určité vplyvy však budeme vidieť už tento rok. Pretože nie všetci klienti si môžu dovoliť odklad splátok a nie všetkým klientom ho môžeme poskytnúť. Problém môže byť hlavne v prípade väčších firiem. Niektoré sa dostanú do problémov a to bude mať priamy dosah na sektor. Banky musia robiť aj odhady strát do budúcich rokov, preto musia už tento rok účtovať opravné položky, ktoré sa okamžite premietnu do výsledkov hospodárenia.

Ako dlho dokážu finančné domy pri súčasnej situácii fungovať a kedy by to bolo pre ne už rizikové?

O tom najlepšie hovorí najnovšia analýza Národnej banky Slovenska. Podľa nej, ak by výpadok tržieb trval šesť až deväť mesiacov a potom by nasledoval rýchly nábeh, zisk bankovníctva by už v tomto roku bol blízky nule a postupne by sa zotavoval približne na 90 miliónov eur v horizonte dvoch rokov. No ak by prepad trval viac ako jeden rok, už v tomto roku by sa sektor dostal do straty približne 440 miliónov eur. Oba scenáre predstavujú zásadný negatívny vplyv na hospodárenie bánk.

Zdroj: Trend, Maňo Štrauch

Bude treba zvyšovať kapitál?

Banky na to majú a musia mať vytvorené kapitálové vankúše, takže väčšina by to mala zvládnuť bez zvyšovania kapitálu. Budú však aj také, ktoré to budú potrebovať. Ak by prišlo k horšiemu scenáru, väčšina bánk bude potrebovať významné zvýšenie kapitálu. Tu sa dostávame k tomu, či by všetci akcionári boli ochotní za súčasných podmienok nastavenia bankového odvodu vôbec zvyšovať kapitál, keď v okolitých krajinách je výnosnosť na jednotku kapitálu dlhodobo oveľa vyššia. Výsledkom koronakrízy bude aj súťaživosť medzi krajinami.

Ako sa súčasné obmedzenia prejavili na počte nových obchodov?

Po zastavení pohybu nastal určitý šok a obavy ľudí pohybovať sa na verejnosti, čo je dobré, pretože je nevyhnutné šírenie nákazy zastaviť. To má priamy vplyv na uzatváranie nových obchodov, keďže ľudia viac zvažujú, čo budú robiť, kam budú dávať peniaze a či si budú požičiavať. Niektoré produkty, napríklad hypotéky, dobiehajú ešte z minulosti, ale nové úvery pre firmy a najmä malých podnikateľov sú teraz naozaj na veľmi nízkej úrovni. Ak to veľmi zjednoduším, nový biznis sa prepadol zhruba na polovicu.

Môžete po skončení mimoriadnych opatrení dohnať zameškanú produkciu?