Každý wealth manažment je svojím spôsobom rovnaký, no každý má vlastné špecifiká. Ten od spoločnosti Wood & Company riadi Maroš Ďurík. V rozhovore hovorí o svojom prístupe k investovaniu, tvorbe portfólia aj k špecifickým produktom, ktorým sa spoločnosť odlišuje od konkurencie.
Aká je vaša vízia na rok 2024?
Veľmi ťažko sa robia predikcie, čo sa bude v budúcom roku diať. Európska centrálna banka a americká centrálna banka zvýšili úrokové sadzby, čo, samozrejme, nemusí vyhovovať všetkým firmám, ktoré boli závislé od dlhového financovania. Bude veľmi dôležité sledovať, ako sa tieto firmy dokážu popasovať s vyššími úrokovými sadzbami.
Na druhej strane budeme sledovať, ako sa bude vyvíjať makroekonomická situácia. To znamená, či európska alebo americká ekonomika nepadne do recesie a či nebude musieť reagovať rýchlym poklesom úrokových sadzieb. Je to rovnica s mnohými neznámymi.
Na začiatku roka všetci analytici hovorili, že prvá polovica tohto roka bude zlá a druhá dobrá. Ja som povedal, že to bude úplne opačne. Myslím si, že prvá bude dobrá a druhá zlá. Keby nebolo posledného akoby reštartu akciových trhov, aj by sa to naplnilo.
Musí mať profesionálny správca aktív jasnú predstavu, ako bude vyzerať trh?
Portfólio má byť robené aj do zlých časov. Keď trhy idú hore, všetci zarábajú a všetci zrazu ukazujú, ako zarobili. Ale portfólio má byť stabilné, čo znamená, že má nielen zarábať, keď trhy rastú, ale aj minimalizovať škody alebo straty, ak trhy klesajú. Preto je dobré, aby portfólio bolo diverzifikované medzi rôzne triedy aktív, pretože každá trieda má svoju funkciu. Ako futbalové družstvo nemôžem zložiť len z útočníkov, rovnako je to aj s investičným portfóliom.
Aké portfólio miešate klientovi?
Niekedy robím dva návrhy. To, čo klient chce, a to, čo si myslím, že by mal chcieť. Keď mu ukážem, aký bol v minulosti priebeh portfólia, že bolo v krízach, ktoré tu boli za posledných 20 až 25 rokov stabilnejšie, potom sa takýmto spôsobom klienta snažím nasmerovať na cestu, ktorá je podľa mňa lepšia.
Realitný trh je teraz dosť volatilný. Stále ho považujete za dôležitý pilier v investovaní?
Určite áno. Treba si jasne povedať, aké reality nakupujete. Čiže ak si zoberiem výnosy, ktoré sú v západnej Európe, kde sa bežná budova ponúkala s výnosom tri percentá a financovala sa za jedno až dve percentá, vtedy matematika relatívne ľahko fungovala. Ak sa však sadzby dostali na päť percent a máte budovu, ktorá vám ponúkala trojpercentný výnos, jej hodnota sa musí prepadnúť.
My sa snažíme orientovať na nehnuteľnosti, ktoré generujú vyšší výnos, nejakých sedem až osem percent. Čiže aj keď sa budeme financovať za šesť percent, stále je tam nejaký „margin of safety“ – vankúš, ktorý bráni tomu, aby sa hodnota nehnuteľnosti významne znížila.
Dokážete si na súčasnom trhu nájsť aj v súčasnosti atraktívne investície?
Jedna vec je pozerať sa na už postavené prenajaté nehnuteľnosti s dobrými nájomcami a o tie sa ďalej starať. Ale doba nám začína generovať aj zaujímavé príležitosti v oblasti developmentu, logistiky a rezidenčných nehnuteľností.
Môžete pomenovať konkrétny produkt, ktorý realizujete?
Napríklad tento mesiac sme otvorili nový podfond, ktorý sa zameriava na development logistiky v Poľsku, kde sme sa spojili s renomovaným developerom, ktorý má v projekte podiel, a s našimi klientmi budeme mať v tom projekte zhruba 80 percent. Cieľom je postaviť ho, prenajať, potom predať infraštruktúrnemu alebo penzijnému fondu.
Takže toto je stratégia, kde investujete do lokálneho prostredia s lokálnou znalosťou a dokážete z toho vyťažiť nadpriemerný výnos?
Presne to nás odlišuje od konkurencie. Sme lokálny hráč, ktorý toto prostredie dobre pozná a dokáže prinášať a využiť zaujímavé príležitosti pre klientov, do ktorých môžu investovať od 50-tisíc eur alebo niekedy aj od nižšej sumy.
Sú takéto dlhopisy bezpečné?
Robíme aranžéra aj distribútora emisií dlhopisov pre tretie strany. Sú to väčšinou subjekty, ktoré dlhodobo poznáme, hlavne v Českej republike. Takýto dlhopis aranžujeme a zároveň ho distribuujeme aj si ho sami kupujeme. Aby sa to udialo, musí to byť dlhopis na konkrétny projekt, musí mať jasný cash flow, musí byť jasné, čo sa stane na konci splatnosti dlhopisu, či sa tam niečo predá alebo sa to bude refinancovať, ako sa to bude refinancovať, či novou emisiou dlhopisov, alebo prípadne bankou.
Dôležité je aj to, kto si požičia, akú má reputáciu, či je to dôveryhodná osoba, čo má za sebou. Poslednou dôležitou vecou je to, že tam musí existovať ručenie, aby sa nestalo, že vlastník dlhopisu zostane pri problémoch emitenta s pohľadávkou, ktorej hodnota je blízka nule.
Ide o burzovo obchodovateľné inštrumenty?
Nie, je to privátny dlh. Napríklad poisťovňa Direct v Česku potrebovala vyplatiť svojho akcionára, tak založila svoje akcie, emitovala dlhopisy na vyplatenie akcionára, ktorého takto vyplatila. Dlhopisy sú zaručené akciami poisťovne, ktorá má, samozrejme, stabilný cash flow, silný podnikateľský plán, ktorý sme si podrobne prešli. Toto je príklad, ako postupujeme, keď vyberáme emitentov, ktorých dlhopisy budeme ponúkať našim klientom.
Výnosy z dlhopisov sú teraz vysoké. Čakajú nás dlhodobo vysoké úrokové sadzby? Mal by investor zvýšiť svoj podiel na dlhopisoch?
Skôr preferujem mať v portfóliu fixný podiel dlhopisov. Snažím sa mať čo najlepšie dlhopisové portfólio, to znamená mať najlepšiu skladbu z pohľadu splatností, kreditného rizika, samozrejme, aj výnosov. Čiže ak nejaký investor chce investovať do dlhopisov, snažím sa mu v danom čase poskladať portfólio z toho najlepšieho, čo na dlhopisovom trhu je. Ale masívne nepresúvam zdroje investorov naprieč triedami aktív.
Klient má mať investičné ciele nastavené tak, aby jeho portfólio efektívne zarábalo, a takéto zbytočné presuny môžu znamenať, že sa môžem mýliť. Dôležité je, aby som sa nemýlil. Lebo ako povedal George Soros, nie je dôležité, koľko zarobíte, keď máte pravdu, ale koľko stratíte, keď ju nemáte. A práve tomuto sa chceme vyhnúť. Keď hovoríme o tom, či sa teraz rýchlo presunieme do dlhopisov a potom, keď pôjdu výnosy dlhopisov nižšie, sa presunieme naspäť do akcií. Toto nie je správna cesta.
Dá sa tu nájsť dostatok zaujímavých dlhopisov?
Náš európsky trh nie je dlhopisovo atraktívny. V podstate keď si zoberiem, koľko tu je fondov, ktoré investujú do korporátnych dlhopisov strednej a východnej Európy, tento trh je relatívne malý. Máte tu zopár emitentov, potom sú tu dlhopisy štátov, ako je napríklad Čierna Hora, Srbsko, tie sú už trocha exotickejšie, ale dá sa z toho poskladať zaujímavé portfólio. Takéto dlhopisy dokážete v pokojných časoch relatívne ľahko predať.
Akciovú zložku portfólia tvoria veľké medzinárodné indexy alebo ide takisto o lokálne akcie?
Akciovú zložku väčšinou rozdelím na dve alebo tri časti. Prvá časť je nevymýšľať, kúpiť si globálne ETF, ideálne zabezpečené do eura, ak sa to dá, pretože investori veľakrát hodnotia svoju investíciu na ročnej báze. Niekedy sa ťažko vysvetľuje, že americké akcie síce išli hore o desať percent, ale portfólio je v mínuse, lebo dolár sa oslabil. To je hlavná časť portfólia. Tam nie je ambíciou porážať index, ale čo najjednoduchšie a najlacnejšie skopírovať vývoj globálnych akcií.
Druhá časť portfólia sú takzvané satelitné investície, keď do portfólia pretavujeme preferencie investora. Niekto tam chce mať megatrend investovania do luxusného tovaru alebo do robotiky. Každý z nás k niečomu inklinuje, tak sa snažím dať do tej časti niečo, čo je tomu človeku blízke a čomu verí. Nazvime to tematické alebo trendové portfólio, kde si to klient môže spolu so mnou poskladať. Dôležité sú proporcie týchto dvoch častí. Čiže čím viac vymýšľate, tým viac sa budete odchyľovať od globálneho indexu.
Tretia časť je „hračkárske“ portfólio. Veľa klientov si chce kúpiť akcie Porsche alebo Alibaby. Ale toto je často v klientovej réžii.
Štvrtým pilierom sú alternatívy. Čo tam?
Tam je takisto veľa možností. Existuje množstvo fondov, ktorých cieľom je výnos za každého počasia. Máme niekoľko zaujímavých investícií. Jedna sa týka investovania do súdnych sporov, keď už rozhodnuté súdne spory, napríklad na úrovni európskeho súdneho dvora alebo pokuty na úrovni Európskej komisie a pohľadávky vyplývajúce z nich, vkladáme do špeciálneho fondu.
Napríklad Európska komisia rozhodla, že tu existoval kartel výrobcov nákladných vozidiel. Advokátska kancelária „zozbierala“ nároky poškodených kartelom s cieľom žaloby na náhradu škody, respektíve mimosúdnej dohody s niektorým z kartelistov. V prípade vysúdenia/vymoženia peňažných prostriedkov dostávajú poškodení zhruba 70 percent a náš fond dostane zvyšok.
Mnohí si pod alternatívnymi investíciami predstavia kryptomeny, archívne vína alebo umenie, možno startupy. Aký máte k tomu vzťah?
Wood & Company je veľmi silné aj v oblasti startupov, lebo zo startupov sa postupne môžu stať firmy, ktoré prichádzajú na burzu. Posledný taký náš počin bol takzvaný SPAC, keď sme firmu Footshop dostali na burzu. Startupy máme radi, pretože ich môžeme ďalej škálovať, hľadať pre nich investorov.
Aj niektoré svoje firmy sme zabalili do fondovej štruktúry. Napríklad košický Kosit a firmy, ktoré sú okolo neho, sme vložili do maltskej fondovej štruktúry, kde sme investorom ponúkli možnosť podieľať sa na tomto príbehu, ich peniaze pomohli teraz v polovici roka expandovať a prikúpiť do portfólia firmu z oblasti nebezpečných odpadov.
Potom sú tu rôzne menšie firmy, v ktorých majú partneri Woodu podiel. Vstupovali sme do českého Rohlíka, kde sme upisovali nejaký podiel, ten sme za rovnakých podmienok ponúkali klientom, aby sa na tomto príbehu dokázali zviezť tiež.
Akú minimálnu sumu potrebuje váš klient?
Závisí to od toho, do akého produktu investuje. Ak išiel napríklad do Footshopu, vstupná investícia bola 10-tisíc eur. Ale v zásade na to, aby naša spolupráca s klientom bola efektívna pre jednu, ale aj pre druhú stranu, sú to skôr stotisíce eur, za čo sa dá postaviť zaujímavé portfólio.
Môže klient sledovať svoje portfólio online?
Klient vidí stav svojho portfólia cez online portál. Ak tam má investície, ktoré sú verejne obchodovateľné, vidí zmenu v reálnom čase. Ak sú to investície, ktoré sú preceňované na mesačnej alebo kvartálnej báze, do portálu nepotrebuje vstupovať na dennej báze. Každý kvartál sa snažíme s klientom stretnúť, ukázať mu, ako sa vyvíjalo jeho portfólio.
Prečo by klienti mali investovať cez vás?
Prvá dôležitá vec je, že investujeme do toho, čomu veríme. Keď si pozrieme portfólio majiteľov Wood & Company, každý z nich vlastní tie isté produkty ako naši klienti. Neponúkame klientovi niečo, čo by sme si sami nekúpili alebo v čom nemáme vlastné peniaze. Ďalšia zásadná vec je, že prichádzame s inovátorskými produktmi, ktoré na trhu nie sú a v ktorých sa chceme s klientmi deliť o výnosy. To je veľmi dôležité, lebo často sa stáva, že zaujímavý projekt sa zainvestuje cez dlhopisy, v ktorých klient dostane šesť percent, pričom projekt zarobí 30 percent. Čiže klientovi chceme reálne ponúknuť možnosť zarobiť desať, pätnásť, dvadsať percent – podľa typu produktu.
Aká je štruktúra nástrojov, cez ktoré môže investovať?
Sú to väčšinou fondy kvalifikovaných investorov. Používame viaceré štruktúry buď v Českej republike, alebo na Malte. Nevyhýbame sa však ani investičným certifikátom alebo dlhopisom.
Tieto fondy je možné obchodovať na burze, napríklad na pražskej?
Áno, burza má možnosti na zlikvidnenie investície. Pri fonde kvalifikovaných investorov sa dostanete k peniazom zhruba šesť mesiacov po žiadosti o predaj. Na druhej strane, aj my interne vytvárame takzvaný sekundárny trh, pretože prichádzajú klienti, ktorí chcú kupovať, takže môžeme investície povymieňať medzi nimi.
Takže nakupovať na burze nestačí?
Určite vieme klientom poradiť. Veľakrát sa na nás obracajú aj so svojimi portfóliami v iných inštitúciách. Vieme im povedať svoj názor, urobiť „second opinion“. Veľa investorov, ktorých stretávame, má peniaze vo viacerých inštitúciách, ale keď sa pozrieme na ich portfóliá, majú tam v zásade to isté: fondy, ETF, sem-tam nejaký realitný fond. My ideme trochu ďalej.
Čo znamená niečo navyše?
Napríklad private equity. Možno aj kryptomeny. Máme fond kvalifikovaných investorov, ktorý investuje aj do blockchainu. Aj v tejto oblasti chceme ponúknuť také produkty, aby klientove peniaze boli efektívne zhodnotené. Ak si chce kúpiť ETF, môže si ich kúpiť cez nás, ak chce ísť do dlhopisov, takisto. Ak si chce kúpiť private equity podiel v našom fonde, má možnosť na tom participovať.
Ako ste na tom poplatkovo?
Myslím si, že naše poplatky sú férové. Je rozdiel, či zarobíte päť percent a z nich zoberiete dve percentá alebo zarobíte klientovi desať percent a z toho si zoberiete takisto dve percentá.
Aký je férový výnos v tejto oblasti?
Všetko závisí od toho, aká bude inflácia, lebo nominálny výnos, samozrejme, závisí od inflácie. Pri sedempercentnom výnose môžete za desať rokov zdvojnásobiť hodnotu svojho portfólia. Čiže sedem percent je niečo, čo sa dá dosiahnuť pri zmiešanom dynamickom portfóliu. Pri vyššej inflácii môže byť výnos vyšší, napríklad pri 14-percentnom zhodnotení zdvojnásobíte hodnotu portfólia za päť rokov.
Nie vždy klienti od investovania očakávajú maximálny výnos. Niekto si chce uchovať hodnotu svojich peňazí, nechce zbytočne veľa riskovať. Keď máte veľmi veľa peňazí, nepotrebujete robiť rôzne investičné „excesy“, napríklad staviť všetko na jednu kartu a povedať si, že dám všetkých desať miliónov eur do bitcoinu. Výnos nie je až taký dôležitý, ale ide o to, aby sa dosahoval efektívne. Aby bola deľba výnosu medzi investora a finančnú inštitúciu férová, teda aby sa do investorovej peňaženky v čo najlepšej miere pretavila výkonnosť aktíva, do ktorého investoval.
- Maroš Ďurík
- Absolvoval odbor financie, bankovníctvo a investovanie na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach. Investovaniu sa venuje od roku 1996. Pôsobil v spoločnostiach Across Private Investements, Tatra Asset Management, Slovintegra a J&T. V roku 2021 nastúpil do Wood & Company, kde zastáva pozíciu wealth management director.