Vzťahy s reťazcami sú dnes narušené, hovorí šéf potravinárskej komory Poturnay

Koronakríza nastavila Slovensku z hľadiska potravinovej bezpečnosti zrkadlo. Potravinári riešia tému vzťahov s obchodnými reťazcami, tému prípravy na nové rozpočtové obdobie Európskej únie a pripravujú sa na to, čo nám prinesie nová európska stratégia Farm to Fork [u nás nazývaná Z farmy na stôl – pozn. TRENDU]. Prezident Potravinárskej komory Slovenska (SPK) Daniel Poturnay hovorí o situácii podrobnejšie.

Čo ukázalo zrkadlo nastavené koronakrízou?

Ukázalo nám, že potravinárstvo je odvetvie, ktoré funguje dobre aj v čase krízy, že je to zdroj stability pre ekonomiku štátu. Ukázalo nám dôležitosť potravinovej sebestačnosti, o ktorej nám veľa hovorí výsledok obchodnej bilancie s potravinami a agrokomoditami. Pokiaľ sme v minulosti bili na poplach, keď sme prvýkrát prekročili záporné saldo jednu miliardu eur, projekcia na tento rok hovorí o mínus dvoch miliardách eur.

Koronakríza nám tiež ukázala, že otvorené hranice a voľný pohyb tovaru môžu byť zo dňa na deň minulosťou. Zastihla nás nepripravených. Akútne sa hľadali riešenia, ako zabezpečiť krízové zásobovanie obyvateľstva potravinami.

Memorandum podpísané ministerstvom pôdohospodárstva dnes uvažuje o zabezpečení krízového zásobovania potravinami tak, že kľúčové položky vo zvýšenej miere naskladania obchodné reťazce. Skladovacia kapacita reťazcov je však pri mnohých položkách nastavená tak na dva-tri dni. Preto považujeme za funkčnejšie riešiť núdzové zásoby na úrovni ich jednotlivých domácich výrobcov, s využitím štátnych hmotných rezerv.

Koľko by mal štát investovať do konkurencieschopnosti slovenskch potravín?

Poľnohospodári a potravinári hovoria o 100 miliónoch eur ročne nad rámec súčasných podpôr, čo nemám dôvod spochybňovať. Ešte dôležitejšie ako suma je, aby bola podpora dobre cielená. Dobrým príkladom je Maďarsko, ktoré v roku 2010 začalo robiť prieskumy, aby zistilo, čo bude pre krajinu dobré pestovať, chovať, čo treba podporiť. Doposiaľ do toho investovali okolo miliardy eur. Dnes majú zastúpenie maďarských potravín aj na úrovni 60 percent. Nie je to určené reguláciou ani prinútením. Je to preto, lebo maďarskí potravinári sú konkurencieschopní. V takom prípade obchodník v danej krajine, nech má kapitál odkiaľkoľvek, nemá prečo brať zahraničnú produkciu. Vyšlo by ho to drahšie. Horšie je to aj z pohľadu marketingu. Veď každý by chcel predávať domáce slovenské potraviny. Ale ako, ak je ich málo a nie sú za konkurenčné ceny?

Čiže najväčším problémom sebestačnosti je zaostávanie spracovateľského priemyslu?

Na potravinárskej vertikále je dnes najslabším článkom spracovateľský priemysel a kompetentní si to začínajú uvedomovať. Vyvážame komodity a nespracované produkty prvovýroby a, naopak, dovážame hotové potraviny s pridanou hodnotou. Dokonca platí, čím vyšší stupeň spracovania, tým je podiel dovážaných potravín väčší.