Vzájomná ekonomická deštrukcia dosiahla svoje hranice. Čo zastavilo globalizáciu?

Po skončení studenej vojny globalizácia priniesla drastické zníženie extrémnej chudoby, v neposlednom rade tým, že umožnila krajinám východnej Ázie vrátane Číny dosiahnuť rýchly rast a rozvoj. Otvorený obchod a trhovo orientované politiky boli základom tohto pokroku. Obchod s krajinami s nízkymi mzdami ako Čína, Mexiko, Južná Kórea či Vietnam držal ceny tovaru a mzdy vo vyspelých ekonomikách na uzde, z čoho mali prospech spotrebitelia v týchto krajinách aj pracovníci vo vyvážajúcich ekonomikách. Aj ekonomická prepojenosť pravdepodobne významne prispela k dlhému obdobiu mieru v západnom svete.

V ére takzvanej hyperglobalizácie znamenala vojna narušenie vzdialených dodávateľských reťazcov s vážnymi ekonomickými dôsledkami. Prechod od vzájomnej prepojenosti k fragmentácii nastal v troch odlišných fázach, z ktorých každá má svoje príčiny a dôsledky pre budúcnosť globalizácie. Prvá fáza sa začala v roku 2016 vzostupom politiky zameranej do-vnútra v dvoch bývalých baštách globalizácie. Brexitom Spojené kráľovstvo odmietlo integráciu s Európou. A zvolením Donalda Trumpa za prezidenta Spojené štáty prijali étos „Amerika na prvom mieste“, ktorý otvoril cestu obchodnej vojne s Čínou. To však nebol dôvod domnievať sa, že odpor, ktorý sa začal v roku 2016, bude znamenať zánik globalizácie. Na to, aby sa svet vrátil k starému režimu, bol príliš prepojený.

Potom prišla druhá fáza: pandémia covidu-19. Pandémia je jedným z najväčších rizík, ktoré globalizácia prináša. Čím viac sú krajiny prepojené, tým ľahšie sa medzi nimi šíria choroby. Zároveň to môže podnietiť uzavretie každej krajiny do seba, čoho príkladom sú exportné obmedzenia a iné dovnútra orientované politiky, ktoré vlády zaviedli v reakcii na krízu. Nedostatok základného tovaru, akým sú osobné ochranné prostriedky, a úzke hrdlá v zásobovaní poskytli viac paliva pre argument, že globálnej dodávateľskej sieti sa nedá veriť. Mnohí dospeli k záveru, že „závislosti “ vytvorené medzinárodným obchodom, sú zdrojom zraniteľnosti. Budovanie „odolnosti“ prostredníctvom kratších, lokalizovanejších dodávateľských reťazcov bolo na dennom poriadku.