Vyvážať autá je fajn. Na exporte mozgov však Slovensko stráca

Zatiaľ čo tunajšie výrobné závody sú len jedny z mnohých a silné meno majú najmä v rámci vlastných koncernov, napríklad taký ateliér transport dizajnu na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení je vo svete automotive rešpektovaný pojem. Pod vedením pedagóga a autora Aeromobilu Štefana Kleina sa študenti zúčastňujú súťaží automobiliek, kde sú rovnocennými partnermi špičkových škôl z Nemecka či Londýna. Absolventi ateliéru taktiež pôsobia v takmer všetkých významných svetových automobilkách.

Mercedes, Hyundai a Pininfarina

Práve vďaka spolupráci s automobilkami sa študenti majú možnosť dostať už počas školy na stáže do ich dizajnových centrál. No kým väčšina absolvuje jednu, maximálne dve takéto stáže, sú aj pozoruhodné výnimky – ako v prípade Žofie Šutej (na úvodnej fotografii).

Mladá dizajnérka ich za päť rokov stihla už tri a aktuálne si hľadá ďalšiu stáž, kde by dokončila svoju diplomovú prácu. Za sebou má pôsobenie v nemeckom Daimleri, kde pracovala v dizajnovom štúdiu jeho kľúčovej značky Mercedes. Následne si ju vybral juhokórejský Hyundai do svojho európskeho dizajnérskeho centra v nemeckom Frankfurte. Tri mesiace strávila aj v talianskom legendárnom dizajnovom štúdiu Pininfarina.

Slovenský paradox: silný automobilový priemysel a špičková dizajnérska škola nemajú prepojenie

Na začiatku pritom vôbec neuvažovala o automobilovom dizajne. „Autá ma nejako špeciálne nebavili. Nie som ten typ, ktorý by sa o autá špeciálne zaujímal a sledoval všetky nové modely. Bavilo ma predovšetkým kreslenie a vedela som, že v ateliéri transport dizajnu sa veľa kreslí a dá sa s tým uživiť,“ hovorí Ž. Šutá.

Je to práve jej pragmatický prístup k dizajnu spojený so záujmom o umenie, ktorý firmy zaujal. Vo svojom portfóliu nemá totiž len skice automobilov, ale napríklad aj návrhy šperkov. Automobilky totiž hľadajú talenty, ktoré dokážu priniesť do ich dizajnérskych tímov nový a svieži pohľad. Napríklad značka Audi dáva v rámci svojich súťaží zadania aj pre sochárov alebo šperkárov.

Motor ako srdce

„Tí najlepší dizajnéri nie sú typickí automobiloví fanatici, skôr majú background v iných odvetviach a oblastiach. Buď sú to dobrí fotografi, alebo maliari. Samotná vášeň pre automobily nie je pre automobilového dizajnéra nevyhnutnosťou,“ opisuje Ž. Šutá. Aj ona sa skôr radí k skupine „umelcov“, nezaťažených prílišnou slabosťou pre jednotlivé značky alebo modely. Aj preto vo svojich modeloch a návrhoch experimentuje s rôznymi materiálmi a snaží sa posúvať hranice automobilového dizajnu do extrémov.

Pre automobilku Hyundai vytvorila v rámci bakalárskej práce koncept auta spájajúceho klasické SUV s pretekárskym vozidlom. Vychádzala pritom z prepojenia mechanických a organických prvkov, kde motor symbolizuje ľudské srdce a exteriérové materiály zase krv, ktorá cez neho prúdi. Ich kombinácia mala vytvárať kontrast v podobe pulzujúceho rytmu. U Pininfarinu zase kreslila model Ferrari California, ktorý mal ostrými hranami bočnej karosérie pripomínať tvar ležiacej osmičky ako symbolu nekonečna.

Išlo, samozrejme, len o teoretické návrhy. Práve na stážach dizajnérka spoznala aj tvrdú realitu každodennej roboty vo veľkých koncernoch, akými automobilky sú. „Na škole má človek voľnosť. Môže robiť uletené veci. No potom príde do automobilky a robí len jednu lištu alebo zadné svetlo, čo je dosť deprimujúce,“ vysvetľuje Ž. Šutá.

Dizajnový jazyk koncernových značiek sa totiž vyvíja desiatky rokov a každý, aj ten najmenší zásah, automobilky vnímajú ako obrovské riziko. Keďže vývoj novej generácie modelu vozidla trvá päť rokov a stojí milióny eur, na experimenty nie je priestor. „Keď sa pri návrhu zabehnutého modelu môže dizajnér niekde pohnúť o dva centimetre, tak je to veľká sloboda,“ opisuje tvrdé podmienky Ž. Šutá.

Kreatívna (ne)voľnosť

Práve strata priestoru na vlastné kreatívne nápady je jedným z dôvodov, prečo nie všetci študenti z bratislavského ateliéru transport dizajnu odchádzajú za prácou do dizajnových štúdií automobiliek. Viacero dizajnérov pracuje v niektorej z firiem, ktoré na Slovensku navrhujú a vyrábajú malé lietadlá.

Ide o segment, ktorý je v krajine významne zastúpený a dáva dizajnérom priestor na väčšiu realizáciu. Ďalší absolventi zase navrhujú dizajny lodí, bicyklov alebo majú vlastný biznis. Práve „výroba“ mozgov na export zo Slovenska je pritom jednou z kritík, ktorá na adresu ateliéru transport dizajnu smeruje.

Študenti síce nadobudnú dôležité skúsenosti, tie však na Slovensku nemajú často kde využiť

„Na Slovensku však nemáme priestor robiť automotive dizajn. Najbližšie je česká Škoda Auto. Buď teda obetujem moje rodinné zázemie a odídem do zahraničia, alebo sa uspokojím s tým, že nerobím pre Mercedes, ale som dizajnérka niekde tu na Slovensku,“ otvorene priznáva Ž. Šutá. Ako dodáva, všetci sa jej pýtajú, prečo nerobí na Slovensku v niektorej z automobiliek. „Na to im odpovedám, že je to preto, lebo nechcem za pásom skladať súčiastky. Vnímam, že tu máme významný automobilový priemysel, ale pre môj odbor je to bezpredmetné.“

Slovensko je tak v paradoxnej situácii. Neexistuje tu totiž prepojenie medzi silným automobilovým priemyslom a špičkovou dizajnérskou školou. „Nemáme tu dizajn ani prototypový vývoj. Je naivné myslieť si, že by to k nám Nemci