Vysoká inflácia tu bude dlho. Straty akciových trhov nie

Svet čelí najväčšej neistote od začiatku storočia. Pandémia sa ukázala ako rozhodujúci spúšťač vysokej inflácie. Na jednej strane tlačenie peňazí umožnilo vládam poslať finančnú pomoc súkromným firmám a vďaka tomu zamestnanci dostávali peniaze aj v čase zatvorených prevádzok. Na druhej strane výroba obmedzená neustálymi lockdownmi spôsobila nedostatok tovaru v čase rastúcich úspor. Výsledkom nešťastného mixu je najprudší rast cien od vzniku eura. Inflácia v eurozóne minulý mesiac skončila na úrovni desiatich percent.

Tým sa len začína séria vážnych problémov. Prudký rast cien prichádza v čase slabnúceho ekonomického rastu, ktorý škrtia najmä vysoké ceny energií. Čoraz viac ekonomických ukazovateľov predikuje príchod recesie. Opätovne obmedzená výroba znovu prinesie nedostatok tovaru a prudký rast cien sa tak skoro neskončí. Kúpna sila peňazí uložených v bankách klesá z mesiaca na mesiac.

Hrozba krízy

Ľudí pred vysokou infláciou neochránia ani investície do akcií či dlhopisov. Obidve formy cenných papierov skončia tento rok v strate. Svetové burzy sa ocitli v červených číslach pre zvyšovanie základnej úrokovej sadzby centrálnych bánk. Práve zdražovanie peňazí má potenciál skrotiť vysoký rast cien, no jeho odvrátenou stranou je klesajúca hodnota akcií i dlhopisov.

„Sú len dva spôsoby, ako sa to celé môže skončiť: vyššia inflácia zostane dlhodobejšie nad cieľovými úrovňami centrálnych bánk alebo výnosy z investícií klesnú ešte rýchlejšie ako inflácia,“

V súčasnosti to vyzerá na dlhodobé akceptovanie rastu cien nad hladinou dvoch percent. Finančné trhy očakávajú vrchol zvyšovania úrokov americkou centrálnou bankou už v poslednom kvartáli tohto roka. Európska centrálna banka pravdepodobne s politikou zdražovania peňazí skončí počas prvého štvrťroka 2023.