Nie je rozumné zvyšovať DPH. V ekonomike to narobí podobné škody ako vysoká daň z príjmu

Slovenskú ekonomiku v najbližších rokoch čaká svižný ekonomický rast. Spôsobia ho masívne investície vlády a nízke úrokové sadzby. Čoraz viac ľudí sa preto začína obávať príchodu prudkého zdražovania. O tom, prečo sú tieto obavy prehnané a čo nás v budúcnosti čaká, sa týždenník TREND rozprával z hlavným ekonómom Národnej banky Slovenska Michalom Horváthom.

Európske vlády investovali do zotavenia ekonomík po pandémii miliardy eur. Ďalšie peniaze sa investujú prostredníctvom plánu obnovy. To je obrovský rozdiel oproti minulosti, keď prebiehalo len kvantitatívne uvoľňovanie. Majú sa preto ľudia obávať zdražovania?

Určite nie. Súčasný rast cien je dočasný a kulminovať bude koncom roka okolo hodnoty troch percent. Potom inflácia začne klesať na zdravú úroveň dvoch percent. Čiže tento rok zažijeme rýchlejší rast cien, ale z historického pohľadu nepôjde o nič dramatické ani dlhodobé. Aktuálne infláciu smerom nahor tlačia rastúce ceny potravín na svetových trhoch. V domácej ekonomike zas s rušením obmedzení dochádza k zdražovaniu služieb.

Oba tieto faktory považujeme za dočasné. Napríklad dnes už pomaly odznieva vplyv rýchleho rastu cien energií. Hlavne pohonné látky minulý rok výrazne zlacneli. Návrat na vyššie úrovne stojí za vyššou infláciou v úvode roka.

Inflácia bola na úrovni 2,9 percenta už v júni. Nie je odvážne tvrdiť, že jej strop bude okolo troch percent?

Číslo, ktoré spomínate, vychádza z domácej definície rastu spotrebiteľských cien. Sledujeme dva typy inflácie: domácu a harmonizovanú. Harmonizovaná sa počíta rovnako v celej Európskej únii. Vďaka jednotnej metodike je možné porovnať vývoj cien v rôznych štátoch. Tri percentá platia pre harmonizovanú infláciu.

Domáca sa k tejto hodnote blíži už dnes. Môže za to sledovanie širšieho okruhu položiek, napríklad nákladov súvisiacich s bývaním vo vlastnom. Ide o takzvané imputované nájomné, ktoré tvoria hlavne ceny stavebných materiálov používaných pri rekonštrukcii bytov. Ich hodnota momentálne prudšie rastie a to je hlavný dôvod inflácie vo výške 2,9 percenta.

Veľa ľudí považuje údaje o raste cien za odtrhnuté od reality. Oficiálne vykazovaná inflácia totiž nezohľadňuje rast cien bytov alebo akcií. Nie je to chyba?

Inflácia odzrkadľuje vývoj cien bežnej spotreby, hlavne tovaru a služieb. Akcie sú investícia. Preto nemá zmysel brať do úvahy rast ich hodnoty pri meraní bežnej spotreby. No pri cene nehnuteľností ide o zaujímavú otázku. Bývanie môžeme považovať nielen za investíciu, ale aj spotrebu. V rámci strategickej revízie sa už pracuje na zahrnutí tejto položky do harmonizovaného indexu Európskej centrálnej banky. Cieľom je priblížiť práve tento indikátor viac vnímaniu bežných ľudí.

Za posledných deväť rokov cena staršieho bytu v bratislavskej Karlovej Vsi stúpla z 89-tisíc eur na 169-tisíc eur. Je už čas otvorene hovoriť o realitnej bubline?

Posledných pár rokov ceny nehnuteľností prudko rastú a vlastné bývanie je menej dostupné než v minulosti. Na druhej strane je cenový vývoj nehnuteľností stále v súlade s ekonomickým vývojom. V hlavnom meste za vysokými cenami stojí aj nedostatok bytov. Netreba zabúdať ani na prostredie nízkych úrokových sadzieb. Práve vďaka nim rástol záujem o hypotéky aj počas vlaňajšej recesie.

Čaká nás podobný pád cien nehnuteľností ako v roku 2009?

Situácia je iná než v minulosti. Vývoj cien nezodpovedal ekonomickej realite práve v rokoch 2007 a 2008. Síce nemám rád slovo bublina, ale práve počas týchto dvoch rokov sa dá hovoriť o jej vzniku. Momentálne niečo podobné naše analýzy neukazujú a súčasný rast cien zodpovedá ekonomickej realite.

V porovnaní so susedmi zažívame mierny rast cien. V Maďarsku harmonizovaná inflácia posledné dva mesiace skončila na úrovni 5,3 percenta. Chráni nás pred prudším zdražovaním euro?

Ak dobre čítam situáciu, v celom regióne Vyšehradskej štvorky tlačia na rast cien podobné faktory. Jediným zásadným rozdielom je euro. Po vypuknutí pandémie sa oproti nemu prudko oslabila česká koruna, poľský zlotý a maďarský forint. Posledné dve meny ostali na nižších úrovniach. Pravdepodobne práve preto dnes čelia rýchlejšiemu rastu cien Poliaci a Maďari.

Maďarská centrálna banka odpovedala na vysokú infláciu zvyšovaním úrokov. My také niečo spraviť nemôžeme, toto rozhodnutie je v rukách Európskej centrálnej banky. Sú nízke úroky výhodou alebo nevýhodou?

Nízke sadzby nemá len eurozóna. Lacné úvery majú všetky veľké ekonomiky. Je to výsledok spomaľovania hospodárskeho rastu v priebehu posledných desaťročí. Inými slovami, môže za to slabý technologický rast a pomalé tempo inovácií.

Ďalším problémom je zlá demografia. Čím sú ľudia starší, tým majú viac úspor. V mnohých ekonomikách je tak k dispozícii obrovský objem úspor. Aj tento faktor dlhodobo tlačí úrokové sadzby smerom nadol. Oba tieto problémy sú hlbšieho charakteru a idú nad rámec menovej politiky. K nízkym úrokovým sadzbám by sme smerovali aj v prípade, že by žiadne krízy neprišli.

Navyše tu máme krízy, ktoré sprevádza problém slabého dopytu. V takom prostredí vysoké úrokové sadzby definitívne nedávajú zmysel. Potom by bolo výhodnejšie uložiť peniaze v bankách a nie investovať alebo míňať. Výsledkom by bolo ešte menej pracovných miest. Práve z pohľadu tvorby nových pracovných miest ekonomike jednoznačne pomáhajú nízke úrokové sadzby.

Súčasné nízke úroky tu budú už navždy?

Razantné zníženie úrokov počas predchádzajúcej dekády išlo nad rámec opísaného dlhodobého vývoja. Bolo odpoveďou na problémy spôsobené príchodom finančnej krízy. Nízke úroky tu budú dovtedy, kým si to bude žiadať ekonomika, a to, či sú ešte potrebné, vidieť práve na vývoji inflácie. Tá je stále pod očakávanou úrovňou Európskej centrálnej banky, a preto tu nízke úroky ešte nejaký ten rok budú.

Minimálne dva až tri roky?

Nemôžem komentovať očakávaný vývoj úrokových sadzieb. To je otázka pre guvernéra. Ale môžem povedať, že finančné trhy počítajú so zvyšovaním úrokov najskôr v roku 2024. Zároveň treba rozlišovať krátkodobé a dlhodobé úrokové sadzby.

Krátkodobé určuje Európska centrálna banka a dlhodobé trh. Aj vývoj trhových cien smerom nahor bude ešte dlho tlmiť nákup aktív zo strany Európskej centrálnej banky. Pravdepodobne preto počas najbližších troch až štyroch rokov nepríde k výrazným zmenám.

Spomínaný nákup aktív spôsobil v minulosti nepredstaviteľnú vec: aj relatívne vysoko zadlžené Slovensko emitovalo dlhopisy za záporné úroky. Nespôsobí táto zmena nakoniec viac škody ako osohu?

Plusy aj mínusy tohto rozhodnutia sa neustále vyhodnocujú. Stále prevláda názor, že prínosy záporných úrokov sú podstatne väčšie než akékoľvek vedľajšie efekty. Najväčší negatívny dosah v podobe nižšej ziskovosti bánk tlmí prostredníctvom iných opatrení Európska centrálna banka. Ide o malú daň za obrovské plusy v podobe rastu investícií, razantnejšej tvorby nových pracovných miest a väčšej spotreby. Záporné úrokové sadzby jednoznačne prispievajú k stabilizácii situácie v eurozóne.

Okrem záporných úrokov pomáha ekonomickému rastu priama podpora zo strany vlád a miliardy sa investujú aj prostredníctvom plánu obnovy. Naozaj nehrozí prudké zdražovanie?

Som presvedčený o tom, že súčasný vývoj sa neskončí prudkým zdražovaním. Posledné roky čelíme skôr opačnému problému. Infláciu nedokážeme dostať na želanú úroveň dvoch percent, teda na hodnotu, keď rast cien signalizuje oživenie ekonomiky. Pri súčasnom vývoji by bol prudký rast cien v eurozóne obrovským prekvapením. Keby sa to aj stalo, centrálne banky by ju dokázali efektívne tlmiť. Naozaj nie je dôvod na obavy z vysokej inflácie.

Jedným z nástrojov na zmiernenie inflácie je práve zvyšovanie úrokových sadzieb. Pri pohľade na vysoké dlhy južného krídla eurozóny je vôbec reálne použiť toto opatrenie? Nepríde po zvýšení úrokov k bankrotu vysoko zadlženého Grécka, Španielska, Portugalska alebo Talianska?