Vyšehrad na infúziách ožil. Drží ho však polomŕtva slovenská vláda

Obrázok, ktorý sme už dlho nevideli. Štyri vlajky, štyria najvyšší predstavitelia, Vyšehrad opäť pohromade. Schôdzka prezidentov Vyšehradskej štvorky v bratislavskom sídle prezidentky Zuzany Čaputovej bola veľkým úspechom jej samotnej, jej úradu, ale aj Slovenska.

Z. Čaputová dokázala v Bratislave spojiť zdanlivo nespojiteľné a „ukočírovať“ celé stretnutie tak, ako to len bolo možné. A to vrátane neovládateľného Miloša Zemana, ktorému usporiadala dôstojnú rozlúčku s V4. Napokon, Zeman sa o znovuzrodenie Vyšehradu ešte ako český premiér po roku 1998 a porážke Vladimíra Mečiara zaslúžil minimálne tak ako československý prezident Václav Havel vo februári 1991.

Vyšehrad akoby sa teraz vrátil takmer o tridsať rokov späť, keď činnosť skupiny po rozpade Česko-Slovenska, nástupe Mečiara a pre odpor vtedajšieho českého premiéra Václava Klausa takmer zrušili. V. Klaus na konci roka 1992 založil namiesto Vyšehradu Stredoeurópsku zónu voľného obchodu (CEFTA), ktorá existuje dodnes a spája štáty západného Balkánu a Moldavsko.

Popri CEFTA sa však i medzi rokmi 1993 a 1998 stretávali aj stredoeurópski prezidenti a spojenie medzi V. Havlom a slovenským prezidentom Michalom Kováčom bolo v tom čase jediným sústavne fungujúcim vrcholným kontaktom medzi českou a slovenskou politikou.

V súčasnom Vyšehrade sa do postavenia mečiarovského Slovenska dostalo orbánovské Maďarsko. A to pre svoje čoraz viac autoritárske vnútorné usporiadanie aj zahraničnú politiku, ktorá udržuje napriek ruskej agresii na Ukrajine čulé hospodárske vzťahy s putinovskou Moskvou.

Dostáva sa tak do tvrdého rozporu s ostatnými tromi členmi Vyšehradu, ktorí patria medzi najzapálenejších podporovateľov Ukrajiny v jej boji s ruským agresorom.

Slovenská prezidentka 

Tak trochu rolu Michala Kováča dnes hrá maďarská prezidentka Katalin Novaková. Podobne ako prvého slovenského prezidenta aj ju zvolili z vôle vládnucej strany, kde bola roky podpredsedníčkou a potom dokonca za Fidesz ministerkou pre rodinu.

Napriek tomu v jej prejavoch od začiatku vidieť istý dištanc od proruského vystupovania premiéra Viktora Orbána. Tvorí protipól šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa, ktorý je známy častými cestami do Moskvy a stretnutiami s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Hoci to celé môže byť len V. Orbánom umne rozohratá hra na „dobrého a zlého policajta“, prezidentka Z. Čaputová to dokázala umne využiť na maximum.

K. Novakovú priviedla v Bratislave k vyhláseniam, pod ktoré by nemal problém sa podpísať ani poľský prezident Andrzej Duda. „Zhodneme sa na tom zásadnom. Odsudzujeme útok na zvrchovaný štát, odsudzujeme anexiu a odsudzujeme útoky na civilné obyvateľstvo. To sú neprijateľné kroky, rovnako ako hrozba jadrového konfliktu,“ vyhlásila v Bratislave maďarská prezidentka.

Pripomenula, že aj keď malo Maďarsko výhrady k protiruským ekonomickým sankciám, nakoniec všetkých osem balíkov sankcií Európskej únie (EÚ) proti Moskve podporilo. A ako hlava Maďarska prisľúbila, že to tak bude naďalej.

Poľský prezident A. Duda potom na tlačovej konferencii konštatoval: „Som presvedčený, že sa nám podarí zastaviť vojnu a že Ukrajina s našou podporou vyženie útočníkov zo svojho územia vrátane územia, ktoré stratila v roku 2014.“

Ekologicky zameraná Z. Čaputová však asi trpela pri vystúpení M. Zemana, v ktorom síce jednoznačne podporil Ukrajinu, ale nezabudol si kopnúť do Zelenej dohody EÚ a snáh o obmedzenie globálnej klimatickej zmeny. „Pri všetkej úcte k životnému prostrediu a klimatickým zmenám by sme sa mali starať o ľudstvo,“ vyhlásil český prezident.

Napriek tomuto „drobnému“ nedorozumeniu mohla byť Z. Čaputová s výsledkom spokojná. „Dalo nám to dobrú príležitosť na rekapituláciu toho, čo nás spája a kde máme rozdielne názory. Máme bohatú spoluprácu v ekonomickej či kultúrnej oblasti. Kde nám chýba zhoda, som rada, že máme otvorený dialóg, ktorý je úprimný a kde môžeme dosahovať porozumenie,“ zhrnula rokovania V4.

Hľadať spojovníky