Vybudoval Eset v meteorológii, jeho softvér využíva aj NATO

Osudové stretnutie

M. Weis si pôvodne myslel, že jeho budúcnosť je spojená práve s IT bezpečnosťou. Už počas štúdia na vysokej škole nastúpil do Esetu, kde bol po sekretárke hneď druhým zamestnancom. „Mal som nápad prerobiť Nod32, povedal som im, nech zahodia Pascal, že prinesiem kamarátov zo školy a do pol roka to spravíme. Netrvalo to síce pol roka, ale tri roky, no nakoniec sme to urobili,“ spomína M. Weis.

Michal Weis, IBL Zdroj: Maňo Štrauch

Prestup do meteorologického biznisu bola skôr náhoda, aj keď k nemu mal vďaka rodine blízko. Jeho mama mala na starosti počítačové systémy v Slovenskom hydrometeorologickom ústave (SHMÚ). Začiatkom 90. rokov ústav kúpil nový počítač. Softvér k nemu dodávala nemecká firma patriaca podnikateľovi Herbertovi Lepperovi.

„Keď ho nasadzoval, poriadne mu to nefungovalo. Mama musela ostať s ním, bývali tam dlho do večera. Raz ma otec poslal, nech idem po ňu. Sedel som pri nich, no nechcelo sa mi už čakať, tak som mu povedal, kde má chybu a ako ju má opraviť. Pozrel na mňa, opravil to a išli sme domov,“ hovorí M. Weis.

Keď sa takáto situácia zopakovala ešte niekoľkokrát, H. Lepper sa ho opýtal, či by mu nepomohol aj s ďalšími softvérovými problémami. Vzájomná spolupráca prerástla do rozhodnutia založiť v roku 1997 spoločnú firmu IBL Software Engineering. H. Lepper v nej doteraz drží 51-percentný podiel, aj keď sa už na jej riadení aktívne nepodieľa. Zvyšok patrí M. Weisovi.

Michal Weis, IBL Zdroj: Maňo Štrauch

Aj na Antarktíde

Prvou zákazkou IBL bol vývoj softvéru pre SHMÚ, ktorý však reálne prvýkrát nasadili v Spojených arabských emirátoch. Dnes má firma viacero programov, ktoré slúžia napríklad na prenos a vizualizáciu dát z družíc, radarov a meteorologických staníc. Na ich základe vznikajú s pomocou superpočítačov simulácie globálneho modelu počasia. „Model vyprodukuje len hromadu dát, náš softvér z nich následne robí mapy, ktoré si meteorológovia vedia preštudovať,“ vysvetľuje M. Weis.

Softvér IBL sa používa v osemdesiatich krajinách po celom svete, štyri inštalácie má na Antarktíde. „Máme algoritmy pre armádu, sme dodávateľ pre NATO, pre centrálu britského námorníctva. Vďaka nášmu softvéru vedia, aká je v noci viditeľnosť tankov a vojakov, kedy ich uvidí nepriateľ alebo ako si majú nastaviť okuliare na nočné videnie,“ hovorí M. Weis.

Do prvej ligy posunula IBL zákazka pre britský Met Office

Zákazkou, ktorá posunula IBL do prvej ligy, bol vývoj softvéru pre britský Met Office. Nechýbalo veľa a zákazku by nedostali. „Už boli rozhodnutí, že podpíšu zmluvu o spolupráci s inou firmou. Ich šéfarchitekt pre softvér nás však našiel na webe a vedeniu navrhol, nech sa nám ešte ozvú. Keď sme sa stretli, zmenili rozhodnutie,“ spomína M. Weis. Dnes je IBL strategickým partnerom Met Officu. Okrem slovenskej firmy má takéto postavenie už len americký Amazon.

Michal Weis, IBL Zdroj: Maňo Štrauch

IBL zažil veľký rozmach po tom, ako sa mu podarilo uchytiť aj v arabských krajinách. Z pôvodných troch ľudí sa firma rozrástla na viac ako pol stovku zamestnancov. Jej tržby sa od roku 2010 viac ako zdvojnásobili na predvlaňajších necelých šesť miliónov eur, z čoho tretinu dokázala premeniť na čistý zisk. Finančne ani počtom klientov síce IBL nepatrí vo svojom segmente medzi najväčších hráčov, no po technickej stránke sa radí do prvej trojky.

Konkurencia IT gigantov

IBL dnes stojí pred dvoma problémami.