Všetko alebo nič? Matovičova grandiózna reforma umiera v zárodku

V celej histórii krajiny nie je z plejády slovenských politikov veľa takých, ktorí by sa dali považovať za reformátorov. V slovenskej politike akosi prevládajú konformisti. Jednoznačne a dlhodobo. Z tých niekoľkých výnimiek, ktorí sa snažili posunúť krajinu dopredu, vysoko vyčnieva Ivan Mikloš.

Je jedno, či ste sa s ním rozprávali pred dvadsiatimi rokmi, dekádou alebo včera – každá ekonomická téma sa časom zvrtne na potrebu štrukturálnych reforiem. Tie jediné dokážu zabezpečiť, aby krajina nestagnovala a dokázala sa v rebríčku konkurencieschopnosti posúvať vyššie. Princíp je jednoduchý – čím vyššia konkurencieschopnosť, tým vyššia tvorba ekonomického bohatstva. A v konečnom dôsledku aj bohatší a vzdelanejší národ.

K veľkým slovenským reformátorom sa pomerne neprekvapujúco rozhodol zaradiť aj súčasný minister financií Igor Matovič. Jeho návrhy, ako je to pre neho typické, vzbudili veľa vášní a vyvolali množstvo otázok. Z dôvodu polovičatého a nedotiahnutého návrhu a detinskej politickej kultúry však môže Matovičov návrh nakoniec umrieť rovnako rýchlo, ako vznikol.

Ako spraviť dobrú reformu 

Presne pred dvadsiatimi rokmi si I. Mikloš na poste podpredsedu vlády pred ekonomiku v prvej Dzurindovej vláde pripravoval základné tézy, ako by reforma, ktorá posunie Slovensko dopredu, mohla vyzerať. Keď v októbri 2002 vznikla druhá Dzurindova vláda, I. Mikloš sa stal už ministrom financií.

Najväčšia daňová reforma v histórii krajiny sa mohla začať realizovať. Nebolo to však jednoduché. Víťazná koalícia zložená zo štyroch strán mala v parlamente len tesnú väčšinu a jej ekonomické názory neboli úplne jednotné. Krehký proces tvorby reformy tak bolo potrebné uchopiť od začiatku správne. Ak by sa to nepodarilo, v pozadí číhal na svoju príležitosť dokonalý oportunista Robert Fico.

Pri snahe zistiť, ako by sa dobrá reforma mala robiť, smerovali kroky TRENDU prirodzene za I. Miklošom. Pre stále aktívneho člena neziskovej organizácie MESA 10, podporujúcej ekonomické a sociálne reformy, bolo otázkou sekúnd, kým sa bývalý minister financií preniesol v čase o dve dekády späť. A rozhovoril sa o princípoch, bez ktorých by sa dobrá reforma zrealizovať nedala.

Tým prvým a základným krokom sa stalo programové vyhlásenie vlády. Pri rôznorodej koalícii je to dokument, na ktorom je spoločná zhoda v smerovaní budúcej vlády. Každá zásadnejšia reforma by preto mala byť principiálne ukotvená už v programovom vyhlásení. Ak nie je, jej presadenie je politicky problematické.

Druhým krokom k úspešnej reforme je stanovenie si ekonomických princípov, na ktorých bude reforma stáť. Opäť na nich musí byť koaličná zhoda. Tým tretím a najdôležitejším krokom je vytvorenie pracovnej skupiny expertov, ktorá pracuje na prepočte rôznych modelov a alternatív tak, aby reforma naplnila očakávané princípy a očakávania partnerov.

A keď je už vytvorený návrh reformy, musia ho verifikovať dôveryhodné a nezávislé inštitúcie, ideálne zahraničné. I. Mikloš tvrdí, že by ministerstvo financií malo byť z princípu konzervatívne a malo by sa pri-kloniť k takému scenáru, ktorý zabezpečí fiškálnu neutralitu reformy. Tá by totiž nemala byť deficitná. Naopak, jej cieľom je cez zvýšenú ekonomickú aktivitu generovať dlhodobý fiškálny prebytok, ktorý je možné ďalej rozdeliť.

Ako sabotovať vlastnú reformu