Napriek masívnej ofenzíve Ukrajiny v lete 2023 sa podoba frontovej línie od decembra 2022 prakticky nezmenila. Teritoriálne zmeny sú maximálne v desiatkach štvorcových kilometrov a bojisko na Ukrajine sa po ruskej invázii z februára 2022 zmenilo na zákopovú vojnu s masívnym využitím artilérie a dronov. V tomto kontexte sa dá rok 2023 hodnotiť ako rok statickej vojny a postupného zamŕzania frontu. Na pozadí vojny sa však v súperiacich blokoch udiali zmeny, ktoré sa pravdepodobne premietnu do dynamiky konfliktu v roku 2024. Ide o slabnúcu podporu Západu, neschopnosť Ukrajiny oslobodiť viac teritórií, vnútropolitický boj a na opačnej strane úspešné prekonanie mobilizačných a logistických problémov Ruska, ktoré dnes početne prevyšuje Ukrajinu, podporovanú kolektívnym Západom.
Pritom súčasná situácia nevyhovuje ani Ukrajine, ani Západu. Netreba zabúdať, že Rusko k dnešnému dňu okupuje viac ako 20 percent teritória Ukrajiny a jeho potenciálne víťazstvo by malo vážne geopolitické následky v Európe i vo svete. Ukrajina zároveň závisí od pomoci zo Západu a napriek pôvodným sľubom táto pomoc vysychá, pričom za dva roky vojny na Ukrajine predstavuje niečo vyše 50 percent priemerných ročných výdavkov USA na vojnu v Afganistane. V stávke však je viac než osud Ukrajiny, ide o geopolitickú budúcnosť Európy a kredibilitu NATO a Európskej únie (EÚ).
Ruské postupy
Prvý rok invázie, rok 2022, bol pre Rusko katastrofický. Ruská armáda vyzerala ako papierový tiger a jej neschopnosť implementovať moderné technológie, ktoré Rusi víťazoslávne rok čo rok prezentovali ako špičku vo svojej triede, spôsobila úpadok ruskej medzinárodnej prestíže a marginalizáciu ruskej armády, dovtedy považovanej za druhú najsilnejšiu na svete. Vnútri ruskej elity to vrelo, prvý raz za 20 rokov sa začalo viac-menej otvorene hovoriť o konci Vladimira Putina a invázia na Ukrajinu bola považovaná za katastrofický omyl. Omylom však bola aj stratégia Západu vychádzajúca z prvých mesiacov vojny, a teda že sa Rusi nepoučia z vlastných chýb a Čína nechá Rusko katastroficky pohorieť, pričom si dá ujsť šancu nechať vykrvácať svojho hlavného konkurenta – USA. A tak sa dá konštatovať, že zatiaľ čo Rusi naivne podcenili Ukrajinu a Západ v prvých mesiacoch vojny, Západ postavil svoju celkovú stratégiu na predpoklade, že Rusko bude bojovať celý čas katastrofálne zle.
Zmeny nastali v uplynulom roku, keď sa Rusi sústredili na defenzívnu a statickú vojnu s častým použitím artilérie. To sú oblasti, v ktorých vynikala sovietska, ako i ruská armáda. Ruská doktrína bola od napoleonských vojen známa i schopnosťou vyrábať kvantá techniky a nasadzovať obrovské počty mužov a táto doktrína sa Rusku osvedčila i na Ukrajine, ktorú Rusi vďaka mobilizácii početne prevýšili. Napriek tvrdeniam mnohých analytikov o blížiacom sa kolapse ruskej armády či obmedzených zásobách rakiet Rusko už druhý rok po sebe dokáže zasahovať ciele na celom území Ukrajiny, udržiavať aktívnu delostreleckú paľbu pozdĺž celej frontovej línie a ruská armáda má dostatok mužov na vyvíjanie tlaku na ukrajinské pozície v Kupiansku (Charkovská oblasť) a na viacerých miestach v Donbase.
Rusom sa podarilo vyvrátiť aj podobne mylné predpoklady o kolapse ruskej ekonomiky v dôsledku sankcií. Napriek úvodnému šoku dnes Rusko dokáže efektívne zásobovať svoju armádu, aj podľa tých najkonzervatívnejších odhadov ruské HDP rástlo v roku 2023 rýchlejšie než to nemecké či francúzske a Rusko dnes s tieňovou flotilou bez problémov exportuje ropu prevážanú po mori drahšie, ako určuje cenový strop stanovený skupinou G7.
Rusko však nezostáva bez problémov: to, že vojaci sú potravou pre kanóny, si vyberá daň na morálke vojakov a závislosť od importu vyspelých technológií z tretích krajín si časom vyberie daň aj ekonomicky a vojensky. No v súčasnosti hrá čas v prospech Ruska, a ak Ukrajina nezíska potrebné technológie, ktoré jej umožnia kompenzovať nedostatok vojakov, v roku 2024 sa to začne prejavovať naplno.
Ukrajina a realita
Heroizmus obrancov Ukrajiny z roku 2022 vystriedala v roku 2023 trpká realita vnútropolitických bojov, korupcie a neschopnosti nadviazať na vojenské úspechy z predchádzajúceho roka. Podľa oficiálnych údajov vycvičili do augusta 2023 v krajinách NATO 63-tisíc ukrajinských vojakov, celkovo sedemnásť brigád. To znamená, že jadro ukrajinskej armády je dnes vycvičené podľa doktríny NATO, ktorá sa opiera o vysokomobilný spôsob boja a kladie dôraz na hodnotu života vycvičeného špecialistu. Preto je dnes statická vojna pre bojujúcu Ukrajinu absolútnou pohromou.
Ukrajina je na rozdiel od Ruska relatívne otvorená spoločnosť s menšími mobilizačnými kapacitami, preto si nemôže dovoliť posielať mužov v kolónach na smrť a dúfať, že ruskú obranu sa podarí preraziť vlnami útokov. Snaha použiť takúto taktiku počas letnej ofenzívy vyústila do konfliktu medzi politickým a vojenským vedením krajiny, ktoré odmietlo ďalej posielať vojakov do mlynčeka na mäso. Ďalšou hrozbou pre pozície Ukrajiny je už spomínaný vnútropolitický boj medzi prezidentom Volodymyrom Zelenským a populárnym generálom Valerijom Zalužným. Keby sa dostal k moci vojak ako V. Zalužnyj, pravdepodobnosť mierových rokovaní by vzrástla. Armáda o patovej situácii na fronte dobre vie. V marci 2024 sa majú na Ukrajine konať prezidentské voľby, pričom súboj súčasného prezidenta s potenciálnym konkurentom prináša množstvo „vedľajších“ škôd. Najdôležitejšou je strata kredibility ukrajinského vedenia. Na povrch sa dostávajú informácie o nekompetentnom vedení vojny a demoralizujúcej korupcii. Slovami Ukrajincov, vojna v roku 2023 bola inou vojnou ako tá v roku 2022.
Únava Západu
Kolektívny Západ sľúbil Ukrajine pomoc dovtedy, kým to bude krajina potrebovať. Fakt je, že to bude hlavne v roku 2024, no Západ vykazuje známky únavy a už v súčasnosti nepostačujúca pomoc zrejme v tomto roku ešte viac klesne. V posledných mesiacoch roku 2023 bolo zrejmé, že verejná podpora Ukrajiny stráca v niektorých krajinách Únie popularitu, proti rozsiahlym výdavkom boli dokonca krajiny ako Poľsko, ktorých geopolitický osud je priamo spätý s osudom Ukrajiny. Obmedzenie pomoci Ukrajine sa stalo jedným z leitmotívov volebnej kampane v Poľsku a azda jedinou politikou, na ktorej sa zhodli opozícia a vtedy vládnuca strana PiS.
No najväčším problémom nie je upadajúca verejná podpora pomoci Ukrajine. Skutočný problém je to, že na konci týchto pretekov sa môže Rusko a jeho kleptokratický monotónny model ekonomiky ukázať ako výkonnejší než ekonomika a vojensko-priemyselný komplex Západu. Takáto dynamika by bola pohromou pre reputáciu západných krajín vo svete a možno aj posledný klinec do rakvy takzvaného liberálneho medzinárodného poriadku na čele s USA. Na porovnanie, na rok 2023 bolo podľa IMF projektované HDP USA vo výške 26,9 bilióna dolárov a HDP EÚ 18,3 bilióna dolárov, na opačnej strane stojí HDP Ruska s odhadovanou hodnotou 1,8 bilióna dolárov. Napríklad v marci 2023 EÚ sľúbila, že vyrobí milión kusov delostreleckých granátov v zrýchlených verejných obstarávaniach, čím sa odstránila jedna z najväčších byrokratických prekážok pomoci Ukrajine. V skutočnosti sa v roku 2023 podarilo vyrobiť len 300-tisíc kusov, čo logicky vyúsťuje do otázky, ako je na tom západný demokratický svet s vojensko-priemyselnými kapacitami, a ak sú postačujúce, prečo firmy v EÚ nevenujú dostatok pozornosti problému, od ktorého závisí geopolitická budúcnosť európskeho kontinentu.
USA sa dnes sústreďujú viac na Izrael a dlhodobý cieľ najsilnejšieho článku NATO je zdržiavanie Číny v oblasti Indo-Pacifiku. Zaujímavé je aj to, že za 20 rokov vojny v Afgani-stane USA minuli približne 2,1 bilióna dolárov, čo je priemerne sto miliárd ročne, pričom pre Ukrajinu USA doteraz alokovali okolo 75 miliárd dolárov za dva roky. Celkovo tak pomoc pre Ukrajinu dosahuje zhruba 122 miliárd dolárov za dva roky napriek tomu, že krajina bojuje s nukleárnou mocnosťou schopnou nasadzovať do boja státisíce vojakov.
Mierové rokovania
Verejné informácie postupne začínajú pripúšťať nutnosť Ukrajiny sadnúť si za rokovací stôl s Ruskom. Rusi síce možno rokovať budú, no súčasná situácia hrá v ich prospech a mier dnes nie je v ich záujme. Vojenská porážka Ukrajiny, ako i rozvrat medzi západnými spojencami hrajú Rusom do karát. Je nutné uvedomiť si, že v tomto prípade nejde len o regionálny konflikt, ale o konflikt, ktorý sleduje celý svet. Preto Rusi využijú všetky dostupné prostriedky na to, aby Ukrajinu porazili a jej porážku vykreslili ako porážku kolektívneho Západu v kontexte rozpadu americkej hegemónie či tak-zvaného konceptu Pax Americana.
Navyše treba vziať do úvahy to, že Rusi nedôverujú Západu ani Ukrajine, preto je možnosť mierových rokovaní podľa vzoru tých z marca 2022 len akýmsi zbožným prianím napohľad vyčerpaného Západu a určite vyčerpanej Ukrajiny. Netreba zabudnúť ani na to, že Rusi už v minulosti odmietli rokovať s EÚ, ktorú považujú za druhoradého aktéra, a preto sa pri najlepšom scenári posadia za rokovací stôl so serióznym úmyslom až po prezidentských voľbách v USA (november 2024). Je pritom veľmi pravdepodobné, že Čína bude prizvaná ako jeden z garantov novej mierovej dohody, čo posilní jej pozíciu vo svete, a to opäť na úkor Západu.
Na stole je otázka územnej celistvosti Ukrajiny, Rusi nemajú dôvod stiahnuť sa približne z 23 percent územia Ukrajiny a územia anektované pred 22. februárom 2022 už ani nemá zmysel považovať za osloboditeľné. Miestna proukrajinská populácia v drvivej väčšine tieto regióny opustila a Rusko robí všetko pre to, aby bojaschopných (rozumej schopných rebélie) mužov z Donbasu poslalo na smrť v prvých líniách.
Cherson, Záporožie a Charkov sú diskutabilné, no ak existuje čo i minimálna možnosť oslobodenia týchto území ukrajinskou armádou, tak existuje možnosť, že Rusi zaberú viac teritórií, čo je v kontexte uvedenej analýzy pravdepodobnejšie než možnosť číslo jeden. Preto tým najschodnejším riešením je zmrazenie súčasného frontu, čo je obrovská rana pre Ukrajinu. A niekto to bude musieť vysvetliť národu, ktorý kvôli oslobodeniu svojej krajiny trpí už dva roky s prísľubom významnej pomoci od krajiny, ktorá bola pred ruskou inváziou vojensky a ekonomicky neodškriepiteľným globálnym lídrom.
Rok 2024 pre kolektívny Západ a Ukrajinu vyzerá skôr zle ako dobre, no táto prognóza je stále zvrátiteľná, a to prostredníctvom masívnej podpory, zlepšenia logistiky a radikálnej zmeny vo vedení Ukrajiny. To všetko je teoreticky možné, no i v teoretickej rovine by sa mal demokratický svet pripraviť na stratu väčšiny území okupovaných pred februárom 2022 ako Krym, Doneck a Luhansk.
- Jozef Hrabina
- Jozef Hrabina je konzultant geopolitických rizík pre súkromný a štátny sektor. Špecializuje sa na postsovietske krajiny, strategickú bezpečnosť a geoekonomiku. Týmto témam sa nevenuje len na komerčnej, ale i na akademickej úrovni. V roku 2022 založil spoločnosť GeopoLytics.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
