Vojna a sankcie zvyšujú riziko nesplácania pohľadávok. Dopyt vo firmách klesá, zákaziek ubúda

Rusko-ukrajinský konflikt na Ukrajine sa nepriamo dotýka aj firiem na Slovensku. Vojna a sankcie proti Rusku ich môžu ovplyvniť napríklad cez obchodné vzťahy, zvyšujúce sa riziko nesplácania pohľadávok či neistotu týkajúcu sa oživenia svetovej ekonomiky.

Spoločnosť Coface pôsobiaca v oblasti poistenia pohľadávok firiem v nedávnej analýze varovala, že vyššie ceny komodít zosilňujú hrozbu dlhodobej inflácie vo svetovom hospodárstve, a tá zas zvyšuje riziko stagflácie. Dôsledkom je stagnácia ekonomiky a vysoká nezamestnanosť. Nič príjemné pre podnikateľov, ktorí sa stále spamätávajú z dvoch rokov pandémie.

Približne každý druhý podnikateľ na Slovensku už pociťuje negatívne následky vojenského konfliktu na Ukrajine na podnikanie, ukázal marcový prieskum Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS), Slovak Business Agency (SBA) a Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ).

Najviac sú zasiahnuté firmy pôsobiace v priemysle (sedemdesiatjeden percent) a v obchode (šesťdesiatpäť percent). Výrazne negatívny vplyv ako priamy následok vojenského konfliktu potvrdilo pätnásť percent respondentov. Čiastočne negatívne vníma následky tridsaťštyri percent podnikateľov.

Firmy trápi pokles dopytu 

Čo podnikateľov aktuálne najviac „kvári“? Najčastejšie si musia poradiť s poklesom dopytu po ich výrobkoch a službách. Nasledujú problémy v logistike, prerušenie dodávateľských vzťahov, pozastavenie nových investičných aktivít, prerušenie dohodnutých kontraktov či problémy s platobným stykom. „

Medzi hlavné sankcie voči Rusku patrí napríklad postih a vyradenie vybraných ruských bánk z medzinárodného systému SWIFT, čo vedie ku krátkodobým prerušeniam finančných tokov a zahraničného obchodu,“ prezrádza pre TREND generálny riaditeľ spoločnosti Coface pre Slovenskú republiku a Česko Ján Čarný.

„Došlo i k zmrazeniu rezerv v cudzej mene a zákazu transakcií, týkajúcich sa aj ruskej centrálnej banky, čím sa jej zabráni v intervenciách na trhu. V neposlednom rade ide o zákaz vývozu high-tech komponentov do Ruska – napríklad o polovodiče, čipy, zariadenia pre telekomunikácie, elektroniku, ako aj lietadlá, zariadenia ropných rafinérií a podobne,“ spresňuje J. Čarný.