Vládny rýchlokurz prepúšťania: Ako má vyzerať škrtanie úradníkov

Vpriebehu uplynulých týždňov ponúkol premiér Robert Fico hneď dve verejné vystúpenia, ktoré naznačujú, akým smerom by sa mohlo uberať šetrenie na zamestnancoch štátu. Najskôr po návšteve ministerstva financií uviedol, že 30-percentný rez v ústrednej štátnej správe „by nebol absolútne viditeľný“. Následne nočnou zmenou vo fabrike pri Topoľčanoch ukázal, že aj celoživotní úradníci po päťdesiatke si dokážu nájsť uplatnenie v komerčnom sektore. To druhé je myslené s nadľahčením, no platí, že úradníci majú dôvod na nepokoj. Hoci premiér priznal, že takmer tretinové úspory sú iba jeho politické presvedčenie, vláda už koná.

Ministri i predsedovia ústredných orgánov štátnej správy dostali za úlohu do konca apríla predložiť návrhy na racionalizáciu pracovných pomerov. Rezortní šéfovia však naznačili, že úspory budú skôr v menšom rozsahu. Je otázne, ako dokáže koalícia prípadné úspory verejne odkomunikovať. Napríklad ministerka kultúry Martina Šimkovičová môže mať problém presvedčiť verejnosť o potrebe personálnych úspor a zrejme budú vnímané ako zbavovanie sa odporcov.  

Z konsolidačnej legovej skladačky úradníckeho kabinetu Ľudovíta Ódora vyplýva, že prepustenie desatiny zamestnancov na ministerstvách a v iných ústredných orgánoch štátnej správy by prinieslo úsporu 50 miliónov, no až po troch rokoch. Keby to bol trojnásobok, stále by to bolo len 150 miliónov. To je málo, ak má krajina ročne ušetriť až 1,5 miliardy. 

Úspory po argentínsky a estónsky

Možností, ako dosiahnuť úspory, je viacero. Dva protichodné extrémy ponúkajú Argentína a Estónsko. Nový argentínsky prezident Javier Milei ešte ako kandidát na mítingoch avizoval rozsiahle osekávanie štátu doslovne, a to s motorovou pílou v ruke. J. Milei je libertarián, ktorý považuje štát za nepriateľa a za formu organizovaného zločinu. Zaujímavé je, že nejde o populistu z ulice, ale o univerzitného profesora makroekonómie s 20-ročnou praxou.

V decembri vyhral prezidentské voľby a v apríli sa už chválil, že napriek pochybnostiam štát v prvom kvartáli hospodáril s prebytkom 0,2 percenta HDP. Prezident hneď po nástupe oznámil zníženie počtu ministerstiev z osemnástich na deväť a zrušenie mnohých štátnych úradov. Verejné zákazky osekal až o 87 percent. Argentínsky príklad je krajným riešením a ukazuje, k akým krokom bude musieť pristúpiť vláda, ak nezačne šetriť včas. Zatiaľ je však predčasné hodnotiť, ako sa tieto výrazné úspory prejavia dlhodobo. 

Systematické a dlhodobé riešenie ukázalo Estónsko, ktoré experti považujú za jednu z digitálne najvyspelejších krajín. Aj preto je zaujímavé, že podiel zamestnancov verejnej správy na celkovej zamestnanosti patrí v Európskej únii k najvyšším. Krajina síce digitalizovala, ale pracovníkom na-šla nové uplatnenie. Práve digitalizácia je jednou z veľkých výziev aj pre Slovensko. Krajina pod Tatrami síce má ministerstvo so slovíčkom „informatizácia“ v názve, ktoré v roku 2020 nahradilo úrad vicepremiéra, no verejnosť si pamätá najmä vzájomné obviňovania jednotlivých (ex)ministrov z nečinnosti. Kým v komerčnom sektore covid zásadne urýchlil digitálnu transformáciu, štát má v tejto oblasti obrovské rezervy.

Efektívne IT a centralizácia podporných a prierezových činností cez zdieľané služby sú jedným z dôležitých nástrojov, ako šetriť. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) v analýze z roku 2020 pripomína, že práve Estónsko v roku 2013 centralizovalo mzdové účtovníctvo a administráciu ľudských zdrojov. „Odvtedy znížilo výdavky o 30 percent a získalo lepšie informácie o zamestnancoch. Motiváciou bolo zvýšenie transparentnosti výdavkov na zamestnancov, zníženie výdavkov na podporné služby a zjednotenie či zvýšenie kvality poskytovaných služieb,“ tvrdia analytici.

Zároveň pripomínajú, že centralizácia sa začala zjednotením informačného systému: „Plošné riešenie bolo zavedené až po validácii benefitov. Po zlúčení IT systémov nasledovalo zlučovanie odborných služieb v rámci ministerstiev a následne ich zdieľanie.“ V Tallinne boli najskôr zapojené štyri rezorty. Okrem Estónska môže byť príkladom zdieľaných služieb Bulharsko, Spojené kráľovstvo či Holandsko. „Centralizácia však mení organizačnú štruktúru a presúva niektoré kompetencie mimo ministerstva,“ vymenúva ÚHP a dodáva, že napríklad v Estónsku je až 60 percent zamestnancov centier zdieľaných služieb štátu zamestnaných mimo hlavného mesta s nižšími nákladmi práce. To je ďalšia z možností, ako šetriť.