Vládnemu plánu na šetrenie chýba to najdôležitejšie

Starovekí Rimania vedeli, že jasné zmluvy robia dobrých priateľov. O dobré vzťahy sa snaží aj vláda, aj preto schválila Program stability do roku 2027. Vyplýva z neho, že deficit by mal do konca volebného obdobia klesnúť pod tri percentá HDP. Hoci 37-stranový dokument je písaný v slovenčine, je zrejmé, že cieli na zahraničných čitateľov. V prvom rade investorov, ktorí nakupujú slovenské dlhopisy, a potom na úradníkov v Bruseli, ktorí odobrujú plnenie míľnikov v pláne obnovy. Vládny dokument, ktorý odkazuje najmä na budúce šetrenie, však vyvoláva otázniky.

Aprílová anotácia dlhu a deficitu ukázala, že Slovensko napriek záväzku v tomto roku nebude konsolidovať. Dôvodom sú európske kompenzácie za energopomoc, ktoré vláda pôvodne nezapočítala do minulého roka, čo opticky zvýšilo deficit. Namiesto odhadovaných 6,5 percenta HDP je skutočný deficit za minulý rok len 4,9 percenta. Tohoročný deficit šesť percent bude vyšší ako vlaňajší. Okrem toho Slovensko stále nemá výdavkové limity. Ešte vláda OĽaNO si v rámci plánu obnovy vyrokovala v EÚ odklad tejto povinnosti. Európski úradníci sa na šetrenie pýtali nového kabinetu a zdá sa, že dostali uspokojivú odpoveď. Fakt totiž je, že Slovensko sa zaviazalo k výdavkovým limitom, no ich konkrétne nastavenie nebolo špecifikované.

Spokojná komisia

Štátna tajomníčka podpredsedu vlády pre plán obnovy Alena Sabelová je presvedčená, že Slovensko si s touto výzvou poradilo. „Vyzerá to tak, že Európsku komisiu uspokoja plánované zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách a uzná, že sme nezvrátili míľnik, ktorý sme deklarovali,“ hovorí. V rámci novely zákona o rozpočtových pravidlách bude môcť nastaviť výdavkové limity samotná vláda. Legislatíva však výrazne oslabí pozíciu nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ), čo vyvoláva nespokojnosť nielen v samotnej rade, ale napríklad aj v NBS.