Vladimir Putin je v úzkych. Hrozí jadrovými zbraňami

Boli to jedny z najtemnejších viet, aké ruský prezident Vladimir Putin kedy predniesol. Zazneli v stredu ráno v prejave, v ktorom oznámil, že vyhlasuje čiastočnú mobilizáciu a podporuje referendá o pripojení k Rusku na okupovaných územiach Ukrajiny.

„Chcel by som pripomenúť, že naša krajina disponuje aj rôznymi ničivými prostriedkami, ktorých niektoré komponenty sú vyspelejšie než v štátoch NATO. Pokiaľ bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, použijeme, samozrejme, všetky dostupné prostriedky na obranu Ruska a nášho ľudu. Opakujem, všetky dostupné prostriedky. Neblafujem. Občania Ruska si môžu byť istí, že územná celistvosť našej vlasti, naša nezávislosť a sloboda budú zaistené – to znovu zdôrazňujem – všetkými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii,“ vyhlásil V. Putin.

Horšia ako karibská kríza

Raz sa možno o tomto prejave ruského prezidenta bude písať podobne, ako sa dnes pozeráme na karibskú krízu v októbri 1962. Vtedy sa za celé desaťročia studenej vojny svet najviac priblížil k jadrovej vojne medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Aj vo vtedajšom Československu vyhlásili bojovú pohotovosť. Nakoniec krízu, ktorej podstata tkvela v rozmiestnení sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami na Kube a amerických základniach v Turecku a Taliansku, na poslednú chvíľu vyriešili zmierom a vzájomnými ústupkami.

Dnes je situácia možno dokonca zložitejšia a napätejšia než za karibskej krízy. Putinovské Rusko má len necelých 150 miliónov obyvateľov, ovláda výrazne menšie územie než vtedajší Sovietsky zväz a málokto by ho dnes ešte označil za jednu z dvoch svetových superveľmocí.

Z čias Sovietskeho zväzu si však Ruská federácia ako jediná z nástupníckych krajín Zväzu sovietskych socialistických republík zachovala mohutný arzenál jadrových zbraní, do ktorého napriek všetkým obmedzeniam nie príliš výkonnej ruskej ekonomiky ďalej investuje a ktorý rozvíja.

Napriek dohodám o obmedzení jadrových zbraní, ktoré medzi sebou USA a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia, uzavreli, je dnes Rusko po Spojených štátoch druhým najväčším vlastníkom jadrových zbraní. A pokiaľ ide o celkový počet jadrových hlavíc, dokonca najväčším. Až 6 257 jadrových hlavíc, ktoré Rusko má, by dokázalo zničiť celú planétu hneď niekoľkokrát. Spojené štáty majú asi 5 600 hlavíc. Z celkového množstva majú oba štáty takzvaných aktívnych, teda pripravených na použitie, približne štvrtinu hlavíc.

O aké obrovské množstvo ide, vyplýva z porovnania s jadrovým arzenálom ďalších troch najväčších jadrových mocností. Čína má približne 350 jadrových hlavíc, Francúzsko – jediná jadrová mocnosť dnešnej Európskej únie, 280 hlavíc a Spojené kráľovstvo 225. V. Putin, ako je pri Rusku posledných rokov obvyklé, sa snažil vyvolať dojem, že Moskva sa použitím jadrových zbraní nevyhráža, ale že sa, naopak, len bráni.

„Tí, ktorí sa nás snažia vydierať jadrovými zbraňami, by mali vedieť, že veterná ružica sa môže otočiť aj ich smerom. Je v našej historickej tradícii, v povahe nášho ľudu zastaviť tých, ktorí sa usilujú o svetovládu, ktorí hrozia rozkúskovaním a zotročením našej krajiny, našej vlasti. Urobíme to. Bude to tak,“ pohrozil na záver prejavu V. Putin výhražne znejúcim hlasom.

Koniec špeciálnej operácie

Napriek hrozbám Rusko začína v agresii proti Ukrajine ťahať za kratší koniec. Ruská ofenzíva, ktorá mala za cieľ dobyť zvyšok Doneckej oblasti a ďalšie územia na juhu Ukrajiny, sa už v lete prakticky zastavila. Naopak, ruská armáda musela v septembri po protiútoku ukrajinskej armády vypratať približne osemtisíc štvorcových kilometrov územia. Predovšetkým v Charkovskej oblasti a čiastočne aj na juhu okolo strategického prístavu Cherson, ktorý sa prakticky dostal do ukrajinských klieští.

„Špeciálna operácia“ sa tak úplne zrútila, a to už druhýkrát. Prvýkrát to bolo hneď vo februári a v marci na začiatku agresie, keď sa Rusom nepodarilo bleskovou operáciou obsadiť Kyjev, zvrhnúť ukrajinskú vládu prezidenta Volodymyra Zelenského a nastoliť na Ukrajine proruský režim typu Bieloruska Alexandra Lukašenka. Po stiahnutí od Kyjeva sa podarilo pomerne výrazne postúpiť aj v mierových rozhovoroch, ktorých základom bolo ukrajinské odmietnutie vstupu do NATO a bezpečnostná garancia Ukrajine. Lenže následne v Buči pri Kyjeve a na ďalších miestach, odkiaľ sa ruská armáda stiahla, objavili masové hroby a ďalšie jasné dôkazy o zločinoch páchaných ruskou armádou na tamojšom civilnom obyvateľstve. Ukrajina, posilnená prvými veľkými dodávkami zbraní zo Západu vrátane Slovenska, sa rozhodla bojovať ďalej.