Vláda schválila „upgrade“ eurovalu. R. Sulík vládu nepoložil

Daňoví poplatníci už nikdy nebudú zo svojich peňazí zachraňovať problémové banky. Pod týmto heslom sa v Bruseli vytvoril jednotný fond na riešenie krízových situácií. Peniaze do tohto fondu vkladajú banky, ktoré z neho môžu v kríze čerpať záchranné úvery.

Lenže počas príliš hlbokej krízy nemusí byť peňazí dosť. A tak si fond môže požičať z trvalého eurovalu, ktorý má financie od jednotlivých vlád eurozóny. Tie získavajú peniaze od daňových poplatníkov.

V krajnom prípade sa na záchranu súkromných finančných domov opäť poskladajú občania. Slovenským daňovým poplatníkom sa navyše ručenie za dlhy Grécka v budúcnosti rozrastie aj o problémové západné banky, pretože domáci finančný sektor je vysokoziskový a je málo pravdepodobné, že bude potrebovať pomoc z jednotného fondu.

Napriek tomu v minulosti ostro diskutovaná téma prešla v druhom januárovom týždni vládou bez povšimnutia. Konkrétne – kabinet schválil úpravu Dohody o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Pred viac ako ôsmimi rokmi bol pritom súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO) aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) proti ručeniu za grécke dlhy.

Gréci šetrili až príliš

Označenia dočasný a trvalý euroval sa používa len na Slovensku. V zahraničí preferujú oficiálne názvy Európsky nástroj finančnej stability (EFSF), ktorý časom nahradil Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM).

V najväčšej finančnej kríze si zo špeciálnych fondov požičalo Grécko, Cyprus, Írsko, Portugalsko a Španielsko. Museli za to šetriť, implementovať reformy a v prípade Grécka sa aj privatizoval štátny majetok. Vláda v Aténach musela dokonca ako jediná pristúpiť k znižovaniu dôchodkov.

S odstupom času aj Medzinárodný menový fond (MMF) skonštatoval, že dosah fiškálneho multiplikátora podcenil a Gréci museli v roku 2010 šetriť až príliš. Pôvodne sa počítalo s tým, že fiškálny multiplikátor bude mať hodnotu 0,5. To znamená, že každé ušetrené euro zníži hrubý domáci produkt (HDP) o päť centov. Lenže v realite sa multipikátor blížil k hodnote 1,7 a každé ušetrené euro znížilo HDP o sedemnásť centov. Výsledkom bola niekoľkoročná recesia a Grécku museli odpustiť časť dlhov.