Vláda legislatívu pre biznis nevylepšila, skôr naopak. Realitou sa stalo obchádzanie procesov

Vláda legislatívu pre biznis nevylepšila, skôr naopak. Chýbali diskusie s odborníkmi i podnikateľmi, politici nesplnili žiadne z odporúčaní Európskej komisie. Chaos, aký podnikatelia zažívali v legislatíve za posledný rok, bol bezprecedentný.

Hoci im vláda, dnes pod vedením Eduarda Hegera, pred voľbami sľubovala predvídateľné legislatívne prostredie, realita je iná. Hlavnou témou vlaňajška v legislatíve bola nepredvídateľnosť, schvaľovanie zákonov na poslednú chvíľu bez pripomienkovania a obchádzanie štandardných procesov. 

Právo, štát a problémy 

Podľa hodnotenia občianskeho združenia Via Iuris, ktoré organizácia vypracovala v správe o stave právneho štátu v krajinách Európskej únie (Liberties Rule of Law Report 2023), Slovensko v danej oblasti čelí viacerým závažným problémom. Medzi najzávažnejšie patrí porušenie pravidiel legislatívneho procesu.

Ešte nikdy v histórii ho politici neobchádzali tak často ako počas aktuálneho volebného obdobia. Vláda a poslanci sa opakovane dopúšťali hrubých porušení pravidiel zákonodarného procesu. Možno sem zaradiť konštantné nadužívanie skráteného legislatívneho konania bez splnenia zákonných predpokladov, obchádzanie zákazu pozmeňovacích návrhov nesúvisiacich s pôvodným obsahovým zameraním návrhu (legislatívne „prílepky“), predkladanie návrhov koaličnými poslancami v záujme skrátenia štandardného legislatívneho konania či slabú ochranu ústavodarného procesu.

Participácia odbornej aj širokej verejnosti bola často iba nežiaducim formálnym prvkom. Vláda tak nezvládla splniť ani jedno z odporúčaní Európskej komisie v oblasti právneho štátu. 

Na papieri vyzerali zámery politikov dobre. Vláda nedávno upravila pravidlá, na základe ktorých sa napríklad zmeny v daňových a odvodových zákonoch mali diať len raz ročne, vždy k 1. januáru. Legislatíva mala byť predvídateľnejšia, pravidlá stabilnejšie a podnikatelia mali namiesto sledovania zmien venovať čas podnikaniu.

„Nové pravidlá platia už dva roky, ale prax je úplne iná,“ hovorí pre TREND prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. „Negatívnych zásahov do podnikateľského prostredia bolo množstvo, ich spoločným znakom bolo obchádzanie legislatívneho procesu, nevyčísľovanie dôsledkov a absencia diskusie s dotknutými,“ spresňuje. Na tieto nedostatky poukázal aj Index podnikateľského prostredia za druhý polrok minulého roka.

Podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Martina Lidaja ako jednu z oblastí s negatívnym posunom správa hodnotí stabilitu a zrozumiteľnosť právnych predpisov, kde sa situácia v druhom polroku 2022 v porovnaní s prvým polrokom zhoršila o viac než tretinu. 

Neistota trápi trh

„Rok 2022 bol z pohľadu Slovenska rokom očakávaného ústupu pandémie, no súčasne rokom neočakávaných dôsledkov rastúcich geopolitických konfliktov na svetovú, európsku i slovenskú ekonomiku,“ hodnotí predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Peter Mihók.

„Charakteristickou črtou počas vlaňajška bola vysoká miera neistoty a nepredvídateľnosti v oblasti základných ekonomických nástrojov, čo výrazne zhoršovalo rozhodovacie možnosti podnikateľských subjektov,“ spresňuje. Výrazný rast vnútornej a vonkajšej zadlženosti a slabé investície do budúcnosti sú podľa SOPK mementom vlaňajška, pretože firmy dostali do štádia vysokej zraniteľnosti a straty kredibility.

„Je preto otázne, koľko zo slovenských, najmä výrobných podnikov reálne uvažuje o presídlení do iného štátu EÚ. Za lepším podnikateľským prostredím by to nemali ďaleko,“ potvrdzuje pre TREND výkonný riaditeľ a predseda Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica Peter Helexa.

Schvaľovanie legislatívnych zmien pozorne sledovali aj malé a stredné podniky, ktorých počet vlani presiahol 670 161 subjektov. Za prínosné v roku 2022 možno podľa slov riaditeľa sekcie národných a medzinárodných programov Slovak Business Agency (SBA) Mariána Letovanca považovať napríklad prijatie nového zákona o riešení hroziaceho úpadku, ktorého cieľom je zrýchliť reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu a zabrániť tak úpadku dlžníka.

Firmám pomohli aj prijaté opatrenia na zmiernenie energetickej krízy rozšírením možnosti štátnej podpory o dotácie na vysoké ceny elektriny a plynu či zastropovanie cien energií pre podnikateľov.

„Zároveň sa s účinnosťou v roku 2023 prijali viaceré opatrenia, ktoré sú priaznivé pre podnikateľov. Išlo najmä o zníženie sadzby DPH pre športoviská, vleky a gastrosektor z pôvodných dvadsať na desať percent, zjednodušilo sa zakladanie spoločnosti s ručením obmedzeným, zjednodušili sa aj podmienky zamestnávania sezónnych zamestnancov zavedením novej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce,“ informuje aj o pozitívach M. Letovanec. 

Podnikatelia však často vnímali pomoc štátu v oblasti vysokých cien energií ako nedostatočnú, pretože podľa nich prišla neskoro. Štát preplatil žiadateľom za mesiace august a september minulého roka 80 percent z rozdielu ceny plynu a elektriny, ktorú firmy zaplatili nad stanovený cenový strop. Ten vláda určila na 99 eur za megawatthodinu (MWh) pre plyn, pri elektrine na 199 eur za MWh.

Firmy pritom na problémy s energiami upozorňovali vládu dlhodobo. „Už na konci roka 2021 sme upozorňovali na rastúce ceny energií a dôsledky s tým spojené. Žiaľ, reakcie zo strany kompetentných sme sa dočkali až koncom vlaňajška, aj to len v nedostatočnej, čiastkovej pomoci, ktorá nereflektovala potreby firiem. Príprava pomoci s energiami opätovne viazne, slovenské výrobky na jednotnom európskom trhu sa medzičasom stávajú ťažšie predajnými,“ spresňuje hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Miriam Filová. 

Podnikatelia môžu najnovšie žiadať o kompenzácie za prvé tri mesiace tohto roka do 30. júna 2023 a vyzerá to tak, že pomoc už pokračovať nebude. „Naďalej sledujeme vývoj situácie na trhu s energiami. V apríli budeme vyhodnocovať čerpanie doterajšej pomoci. Aj na tomto základe budeme zvažovať ďalšie opatrenia,“ uvádza hovorkyňa ministerstva hospodárstva Mária Pavlusík.