Víťaz berie všetko. Vojna veľmocí je o prvenstve v získaní kľúčových technológií budúcnosti

Obdobie globalizácie sa skončilo. Otázkou je, aké ťažké následky to bude mať. Keď podobná situácia nastala pred deväťdesiatimi rokmi, svetové ekonomiky sa prepadli do depresie nasledovanej vojnou.

Tentoraz je priebeh deglobalizácie omnoho pomalší a každá strana si je vedomá závislosti od zvyšku sveta a veľkosti potenciálnych škôd. Rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou sa zreteľne prejavuje aj v medzinárodnom obchode. Kým v roku 2017 na export čínskych tovarov do USA pripadlo 22 percent celkového obchodu, o päť rokov neskôr to bolo už iba 17 percent. Pritom nejde len o následok Trumpovej merkantilistickej politiky.

Keď do Bieleho domu nastúpil Joe Biden, mnohí verili, že zruší aspoň časť ciel, ktoré jeho predchodca uvalil na dve tretiny importovaných čínskych tovarov. Namiesto toho obchodnú vojnu eskaloval do vojny technologickej, keď nadviazal na zákaz využitia čínskych zariadení 5G a zakázal export najmodernejších čipov do Číny. Zároveň desiatkami miliárd dolárov dotuje výstavbu nových tovární na čipy v USA. Šéf Nvidie, ktorej sa zákaz exportu čipov zameraných na podporu AI dotkol najviac, sa však pýta: Načo máme nové továrne, keď nemôžeme vyvážať do Číny?

Odpoveď naznačuje vývoj technológie 5G. Kým prelomová technológia 4G, ktorá vo veľkom umožnila digitalizáciu mobilov, bola americký vynález, USA ďalšiu telekomunikačnú vojnu prehrali. Prakticky nedisponujú vlastnou 5G technológiou a v prípade siete 6G to nie je o nič lepšie. Naopak, je to Čína, ktorá za pomoci vysoko vzdelanej pracovnej sily a štedrých štátnych dotácií dokázala 5G radikálne posunúť dopredu.